UNE SEMAINE À CHAUMONT (TÝŽDEŇ V CHAUMONT) alebo projekt Erasmus+ CITÉ

Na začiatku školského roka nás prekvapila skvelá správa: „Idete do Francúzska!” Mnohí už na podobnú myšlienku zanevreli po tom, čo nás 2-krát zastavila korona. O to nás táto novinka potešila viacej. Bola to predsa neuveriteľná príležitosť- spoznávať tajomstvá krajiny (o ktorej sa už nejaký ten rok učíme), zlepšiť si úroveň jazyka po 2 rokoch online-vyučovania, či oddýchnuť si od bežného života. A tak 17.9. naša 28-členná posádka z francúzskej sekcie, na čele s pani učiteľkou Sališovou a pánom učiteľom Berquinom, započala svoju púť…
Čaro francúzskych rodín nás okúzlilo už v prvý deň. Nedočkavo čakali na tvár vystupujúcu z autobusu, ktorá s nimi strávi týždeň. Vo svojich domovoch nás vítali frázou: „Tu es comme chez toi!” (Cíť sa tu ako doma!). Niektorí to mysleli naozaj doslovne – z vlastnej skúsenosti Vám môžem povedať, že pripravovať si raňajky v cudzej kuchyni nie je hračka. Týmto však nechcem ich pohostinosť uraziť- mnohých nás na večere čakali 4-chodové menu plné najchutnejších francúzskych špecialít- od slimákov až po Crème brûlée.

Gastronomické zážitky však ani z ďaleka nie je jediné, čo si odnášame. Hneď v pondelok sme sa vžili do kože našich francúzskych rovesníkov. Okrem oboznámenia sa s ich bežným školským systémom, sme s úžasom hľadeli na množstvo vybavenia, ktorým Le Lycée Charles de Gaulle disponuje. Ja vypichnem len to najzaujímavejšie: Žiaci technickej sekcie dennodenne pracujú v obrovskej drevorezbárskej dielni. Svojou šikovnosťou postavili aj plne-funkčné drevo-domy, ktoré sa teraz pýšia na pôde lýcea. Študenti aplikovaného umenia si zas môžu počas ateliéru svoje nápady zvečniť pomocou 3D-tlačiarní či iných prístrojov. Po úspešnej maturite majú firmy o týchto študentov s praktickými zručnosťami veľký záujem, a tak štúdium vysokej školy nie je pre nich nutnosťou…

Objavovanie lýcea sa opakovalo aj v stredu. Z vyučovacích hodín si každý niečo odniesol. Podľa názoru väčšiny sa máme od Francúzska ako krajina čo učiť. Neznamená to však, že naša domovina je horšia vo všetkom. Vážme si, že v slovenských triedach vládne vzájomný rešpekt, ticho a o druhej poobede už utekáme domov. Naši západní priatelia sa v škole trápia až do 18:00.

Poobede na nás čakala prvá cesta do minulosti. Celý náš pobyt sa niesol v znamení osvietenstva. Výstupom bol skupinový projekt a jeho prezentácia, o ktorej Vám však poviem neskôr.

Našou prvou historickou zastávkou bol Zámok Cirey-sur-Blaise. Ocitli sme sa v izbe Voltairea – najznámejšieho osvietenského filozofa. Len ťažko sa nám verilo, že jeho nábytok tu stojí viac ako sto rokov. Zachovali sa aj najdrobnejšie zlaté detaily. Okolie zámku bolo rovnako impozantné. Teplé slnečné lúče a svieži vánok ho robili ešte krajším. Predstavila som si, že po rovnakých cestičkách sa kedysi prechádzala Voltaireova milenka Émilie du Châtelet. Možno práve pokoj, ktorý príroda v Cirey vyžaruje, jej dopomohol k sláve. Jej príbeh ma inšpiroval. Aj napriek tomu, že postavenie žien v ich dobe bolo nízke, sa Émilie nevzdala. Neskôr sa jej dielom inšpiroval aj Albert Einstein… Podvečer na nás však už doľahla únava. Po náročnom dni a vstrebaní množstva informácií, sme sa všetci tešili na zaslúžený oddych.
Utorok sme si dlho nepospali. V skorých ranných hodinách naša 60-členná skupina vyrazila do mesta Langres z neskorého stredoveku. To však ešte spalo, zahalené v hmle a pochmúrnom počasí. Dve skupiny sa bili, ktorá absolvuje prehliadku exteriérov až poobede.

Naša vyhrala. Ako prví sme sa nahrnuli do domu venovanému najväčším  velikánom francúzskej literatúry a filozofie. Mlčky sme hľadeli na originálne vydania Encyklopédie, nám známej dovtedy len z počutia. Na jej detailné dobové ilustrácie. Na množstvo dodnes platných informácií, ktorými prekvitala. Jej autormi boli okrem iných Denis Diderot, Barón Montesquieu, Jean-Jacques Russeau alebo už spomínaní Voltaire a Émilie du Châtelet. Užívali sme si výklad sympatickej sprievodkyne, ktorej sa podarilo zaujať našu pozornosť. Jej poobednému kolegovi sa to, žiaľ, nepodarilo a prehliadka mesta sa nám tak zdala nekonečnou. Jeho nepríjemný prístup nám ale na nálade neubral a aspoň sme sa dobre nasmiali. Pre mňa najočarujúcejšou pamiatkou Langres bola Katedrála Saint-Mammès, náš posledný bod programu.

Na ďalší deň nastal čas zozbierať všetky vedomosti, ktoré sa na nás nalepili a v skupinách vytvoriť článok na témy ako postavenie žien, školstvo či potreba cestovať v dobe osvietenstva. Aj keď to rozhodne nebola obľúbená žiacka aktivita, myslím si, že na naše diela môžeme byť právom hrdí. Ďalej bol na pláne okrem vyučovania a ateliéru písania aj Bowling alebo, ako Francúzi hovoria, ‚,búlink‘‘ J. Bolo na čase dať oddych hlavám a dať zabrať telu. Francúzskym favoritom sa však ich povesť nepodarilo obhájiť, a môžeme skonštatovať, že naše sily boli vyrovnané.

Vo štvrtok sme konečne spoznali mesto, v ktorom sme vtedy už 4 dni bývali. Skrývalo v sebe to isté francúzske čaro, ktoré sa nám už dávno vrylo do pamäti. Aby sme kúsok z neho priniesli aj domov, dostali sme čas túlať sa po obchodíkoch, pekárničkách a butikoch. V našich vnútrach sa však stupňoval stres a smút

ok. O 18:00 sa chystala veľkolepá prezentácia našich výtvorov, ktorá zároveň tvorila posledné hodiny strávené s našimi francúzskymi priateľmi. Po dvoch hodinách nacvičovania prednesu sme zo seba vydali to najlepšie, čo sme vedeli. Niektorí prekvapili famóznym hereckým výkonom, iní tri-lingválnymi textami no všetci účinkujúci a diváci sa dobre zabavili. Nasledoval rozlúčkový bufet plný špecialít, ktorého sa najmä Slováci – oproti Francúzom stále hladné stvorenia – nevedeli dočkať. Minúty sa pomaly krátili…

Ráno nás pred brány školy poslednýkrát doviezli francúzske rodiny. Bolo na čase ísť domov, avšak s poslednom zastávkou. Mesto Strasbourg neďaleko nemeckých hraníc, prekvitalo historickými pamiatkami a domčekmi. Len málokto vie, že jeho Katerdála Notre Dame je v skutočnosti väčšia a krajšia ako tá v Paríži. Výhľad z nej si musíte zaslúžiť – v jej veži na Vás čaká 330 schodov. Na výzvu zdolať ich sa odhodlali len niektorí. Poobedie bolo pokojné – ako žiaci sme dostali rozchod, a tak si isto oddýchli aj naši vedúci J. O 21:00 si nás vodiči na parkovisku vyzdvihli, a tu sa naša púť končí…

Myslím, že hovorím za všetkých, keď poviem, že malé mestečko Chaumont a jeho milý obyvatelia predčili naše očakávania. Domov sme sa vrátili obohatení o slovnú zásobu, poznatky z histórie a nové priateľstvá.

Za tento nezabudnuteľný týždeň sme vďační francúzskym i slovenským učiteľom, ktorí si nás zobrali na zodpovednosť, vodičom, ktorí nás bezpečne dopravili, hostiteľským rodinám, ktoré nám otvorili svoje náruče a v neposlednom rade projektu Cité Erasmus +, ktorý našu výmenu financuje. Tešíme sa, že aj my už o pár dní ukážeme našim priateľom malebné Slovensko a veríme, že si odnesú rovnako pekne zážitky ako aj my. À bientôt!

Kristína Gaňová, IV.F

Next

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: