Erasmus+ na juhu Francúzska

Erasmus už dávno nie je len pre stredoškolských a vysokoškolských študentov. Študentami sme po celý život a je úžasné, že máme môžnosť využívať rôzne projekty EÚ zamerané na podporu vzdelávania. Cez projek Erasmus+ absolvovala toto leto kurz francúzštiny pani učiteľka Máhriková. Prečítajte si, ktoré miesto si na svoj kurz vybrala a čo sa jej na pobyte najviac páčilo.

Väčšina ľudí by si ako miesto kurzu možno vybrala romantický Paríž s veľkým výberom jazykových inštitútov. Bolo by to predsa cool povedať „strávila som mesiac v Paríži“. Ja som mala trošku iné parametre, podľa ktorých som sa rozhodovala. Túžila som byť niekde v blízkosti prírody, mora a niekde, kde niekoho poznám. Vedela som, že jedna naša bývalá študentka (moja kamarátka a spolubývajúca na internáte počas bakalárskeho štúdia) odišla študovať a zostala pracovať v Montpellieri, väčšiom meste na južnom pobreží Francúzska. Opýtala som sa jej, či budem mať čo mesiac robiť v tomto kraji, a v ktorej štvrti je najlepšie sa ubytovať. Potom som začala googliť prírodu okolo a skôr než mi stihla odpísať, už som bola namotaná. Rozhodnutie pre Montpellier uľahčil fakt, že sa mi podarilo nájsť jazykový inštitút s výbornou organizáciou jazykových kurzov,  ktorého personál okamžite odpovedal na všetky moje otázky.

Jedinou nevýhodou bola možno neúplná dostupnosť mesta lietadlom z okolitých letísk. Vo Francúzsku však majú mega spôsob vlakovej dopravy TGV, a z tejto jedinej nevýhody sa razom stala príležitosť cestovať rýchlovlakom rýchlosťou až 300 km/h do najbližšieho mesta s dostupným letiskom. Cesta domov v  TGV z Montpellieru do Lyonu popri Hautes-Alpes (Horných Alpách) bola plná nádherných výhľadov na skalnaté kopce a políčka pod nimi. Cestou tam ma doviezol manžel autom. V jednej chvíli sme zliezli z diaľnice, a užívali sme si cestičky Provensálska. Našli sme dokonca posledné nepokosené levanduľové pole!

 

UBYTOVANIE

Chcela som si nájsť ubytovanie čo najbližšie jazykovému inštitútu, ktorý sídli v historickom centre mesta. Keď som zajednala airbnb nemala som tušenie, že môj byt bude rovno oproti triede, kde bude kurz prebiehať. Bol to malý bytík na najvyššom poschodí budovy z 18. storočia. Na každej strane bytu boli malé okienka, a tak som mala výhľad na strechy a veže celého mesta. Užívala som si z bytu všetky západy a východy slnka, či mesiaca. Klimatizácia bola samozrejme v teplých augustových dňoch záchranou.

 

KURZ FRANCÚZŠTINY

Od skorého rána až do obeda som trávila čas v jednej z maličkých tried jazykového inštitútu. Mala som od 5 do 8 spolužiakov (niekto si občas deň blicol, alebo bol pripojení online) a učili nás mladé, ale skúsené lektorky. Úroveň väčšiny mojich spolužiakov bola o čosi menšia ako C1. Mohli sme sa veľa rozprávať a debatovať na rôzne témy. Veľmi často sme robili „les digressions“ alebo odbočky od témy, čo našej lektorke vôbec nevadilo. Dokonca prehlásila, že je to výsada kurzu úrovne C1. Rozprávať sa o tom, čo nás baví, hlavne, aby sme rozprávali. Prešli sme všetky dôležité časti gramatiky, každý utorok sme písali eseje a každý štvrtok sme mali priestor na 7-10 minútový hovorený vstup na určitú tému. Niekedy sme hrali aj scénky, ktoré sme si mali dopredu pripraviť. V piatok sme mali opakovanie z celého týždňa. Každý sme na 4 lístočky napísali nové slovíčka, ktoré sme sa za týždeň naučili a vložili sme ich do kopy. Potom sme sa s nimi hrali toľko hier, že si ich budeme pamätať snáď do konca života. Na konci piatkového kurzu nechýbal kahoot z týždenného výberu gramatiky. (Samozreme som to všetko vyhrala, haha). Posledný týždeň som sa prihlásila na dobrovoľnú jazykovú skúšku, ktorá mi potvrdila jazykovú úroveň C1.

 

PRÍRODA

Poobede som trávila čas skúmaním okolitej prírody. Ako som už spomínala, namotala som sa na prírodu z fotiek z internetu, ale naživo to bolo ešte krajšie. Objavila som aj miesta, o ktorých som dopredu nemala ani potuchy. Vedela som, že je to kraj ružových plameniakov. Tie sa tam živia drobnými kôrovcami v slaných jazerách pozdĺž delty rieky Rhôny. Najskôr som za plameniakmi cestovala pár kilometrov do ornitologického parku v oblasti Camargue. V tomto parku sme okrem plameniakov našli aj divé biele kone, ktoré sú pre túto oblasť typické. Potom som ale zistila, že plameniaky nájdem skutočne všade. Videla som ich lietať večer pri západe slnka, keď som sa vracala z pláže. A videla som ich v jazerách na každom jednom výlete do okolia. Nie je možné, aby ste sa k plameniakom dostali úplne blízko. Nechcete ich vyplašiť. Všade ale nájdete vybudované pozorovateľne z prírodného materiálu s početnými okienkami, odkiaľ môžete plameniaky pozorovať bez toho, aby ste ich vyplašili. Našťastie som si nezabudla ďalekohľad.

         

Ako učiteľka biológie som si užívala špeciálny biotop s názvom slaniská. Ide o slané jazerá a pôdy okolo jazier, kde žijú iba živočíchy a rastú iba rastliny so špeciálnymi adaptáciami na slané prostredie. Mozog mi skoro vybuchol od nadšenia, keď som zahliadla červené slané jazerá, v ktorých žije mikroskopická riasa s červeným pigmentom. Tá slúži ako potrava pre drobné kôrovce, ktorými sa zase živia plameniaky. Pigment z rias sa takto hromadí v tkanivách plameniakov a vytvára ich tipické ružové sfarbenie. Z rastlín ma najviac ohromila Limonka obyčajná, tiež prezývaná morská levanduľa vďaka jej fialovým kvetom. Tá prebutočnú soľ vylučuje z tela transpiráciou a na jej povrchu často zahliadnete krištáliky soli. Okrem zelene a plameniakov mi robili pri prechádzkach spoločnosť aj morské vlny a piesočné duny.

          

HISTÓRIA

Juh Francúzka má bohatú históriu, ktorá siaha až do Rímskej ríše. Nájdete tu opevnené mestá, koloseá a chrámy z prvého storočia nášho letopočtu. Jedna z najkrajších dediniek, ktorú som navštívila bola dedinka s názvom Aigues-Mortes, v preklade mŕtve vody, v okolí ktorej sú práve ružovo-červené slané jazerá.

          

Ďalší výlet, ktorý musím spomenúť bol výlet do mesta Nîmes. Málo kto vie, že toto mesto sa v minulosti preslávilo textilným priemyslom a že textília denim, z ktorej sa stáročia šijú rifle v preklade znamená „z mesta Nîmes“ vo fr. jazyku „de Nîmes“. Moja prvá zastávka v meste bola preto v galanérii, kde som si kúsok denimu kúpila. Potom sme boli pozrieť aj centrum mesta s koloseom, v ktorom stále prebiehajú býčie zápasy či koncerty.

          

JEDLO

Nemôžem predsa vynechať tak dôležitú časť pobytu vo Francúzsku akou je jedlo. Reštaurácie v centre mesta ponúkali typickú francúzsku kuchyňu, ale navštívila som aj výborné talianske, americké, či španielske. Keď som vyšla z vchodových dverí, na každom rohu na mňa číhali zákusky, palacinky, croissanty a bagety. Občas som si ich aj dovolila zjesť (predstalen som potom musela vyšľapať 5 poschodí do bytu, haha).

         

Nakoniec mi už nezostáva nič iné ako dodať, že kamarátka mala pravdu. Naozaj je čo robiť v  Montpellieri, a to som za mesiac všetko nestihla. Určite sa niekedy vrátim. Ak ešte váhate nad erasmom, rozhodne takúto príležitosť využite! Ak máte ďalšie otázky, neváhjte mi napísať.

Pridaj komentár