ERASMUS+ mobility (Fínsko, Francúzsko, Belgicko)

ERASMUS+ mobility (Fínsko, Francúzsko, Belgicko)

Časť svojho štúdia absolvuje v zahraničí na tzv. dlhodobej vzdelávacej aktivite niekoľko našich študentiek. Počas ERASMUSDAYS2022 sme sa spojili cez Teams app s Natáliou a Natašou vo Fínsku, Dominikou a Tatianou vo Francúzsku, aj so Sárou v Belgicku a ony sa podelili so spolužiakmi o svoje zážitky a skúsenosti z partnerských škôl – Schildtin lukio v Jyväskylä, Saint Jude Institution v Armentières a Institut de la Providence v Champion. Svoj študijný pobyt majú financovaný z prostriedkov grantu EÚ, ktorý škola získala vďaka akreditácii na Erasmus. Dievčatá si v spolupráci s mentorkami z GBZA (Mgr. Marta Pirchalová, Mgr. Dana Markušová) ale i s mentormi z partnerských škôl (p.  Satu Syyrakki, Olivier Berthe, p. Florian Coheur) zostavili svoje vzdelávacie dohody a stanovili ciele, ktoré počas pobytu napĺňajú a okrem zdokonaľovania sa v jazyku, či spoznávania vzdelávacieho systému inej krajiny a školy, objavujú krásy rôznych miest, adaptujú sa na podmienky hostiteľských rodín, ochutnávajú tradičné i netradičné jedlá, zoznamujú sa s novými ľuďmi … časť z toho všetkého si môžete prečítať v ich príspevkoch.  

Viktória, ktorá je tiež v Belgicku, sa už o svoje skúsenosti podelila v článku skôr – hľadajte na stránke J a Klára so Simonou svoj dvojmesačný pobyt v španielskej Zaragoze začínajú práve teraz. Sprevádza ich Mgr. Jana Gambošová, ktorá bude týždeň pomáhať kolegom  (mentorovi Javierovi a Lucii M.) v IES Miguel Catalán a dievčatám so zostavením rozvrhu a adaptovaním sa v škole.  

Mgr. Janka Mládenková 

 

Mobilita Armentières 2022  

Ahojte všetci!  

 Minulý rok sme sa odvážili prihlásiť na dlhodobú mobilitu do Francúzska, konkrétne do mesta Armentières. Rady by sme Vám ju v tomto článku bližšie predstavili 🙂

Študujeme tu na súkromnej katolíckej škole, Institution Saint Jude. Je to prestížna škola s vynikajúcou reputáciou a výbornými učiteľmi. Už sme tu takmer mesiac, no ešte tu jeden a pol pobudneme. Síce nám chýbajú voľné poobedia, keďže vyučovanie končí až okolo piatej – pol šiestej, z čoho vyplýva, že keď sa vrátime naspäť domov, budeme si naše rozvrhy viac vážiť! Výnimkou sú stredy, keď sa malé deti neučia vôbec, my starší  ,,len“ v doobedňajších hodinách.  

Hodiny sú dlhšie, 55 min, niekedy dokonca dvojhodinovka bez prestávky. Predmety máme iné ako na GBZA, no postupne si zvykáme. Jediná vec, na ktorú sme si veľmi rýchlo navykli, je Francúzska kuchyňa. Obedné prestávky trvajú dve hodiny, navyše máme na výber tri školské jedálne s rôznymi typmi jedál. Trošku rozdiel oproti tej našej  :)  

Mestečko Armentières nás každý deň nadchýňa nádhernou architektúrou, nakoľko je celé postavené v jednom štýle. Spoznali sme veľa  príjemných a inšpiratívnych ľudí, v hosťovských rodinách ako aj v škole.Nadväzujeme nové kontakty a nové priateľstvá. Podarilo sa nám už stratiť, poplakať si, zmeškať autobus, no napriek tomu sme šťastné, že sme tu. Jednoznačne to ostane pre nás ako jeden z najlepších zážitkov v našich životoch.  

Chceli by sme sa poďakovať predovšetkým Erasmus+ projektu, vďaka ktorému sa nám plnia sny, obidvom našim školám a rodinám za túto skvelú príležitosť.  

Pozdravujeme domov <3 

My si ideme dať nejaký ten croissant ! :DD  

Dominika Obročníková (3.F) a Tatiana Pavelčíková (4.F)

 

Fínsko 2022

    Ahojte GBZAáci zdravíme Vás z Fínska. Už sme tu nejaký ten čas, tak sme sa rozhodli s vami podeliť o naše doterajšie zážitky a objavy. Do Fínska sme sa dostali vďaka akreditácii na Erasmus+, ktorú má naša škola. Každoročne vyšle zopár vybraných študentov do zahraničia, a umožní im spoznávať inú krajinu, a vzdelávať sa na pôde partnerskej školy – pre nás je to teraz Schildtin lukio v Jyväskylä. 

     Do Fínska sme vycestovali na mesiac a pol. Ubytovanie nám poskytla jedna milá fínska rodina. Už od začiatku sme vedeli‚ že to bude pre nás výzva. Naša rodina nie je úplne tradičná, otec a brat sú hluchí, a dorozumievajú sa iba znakovou rečou. Mama a sestra nie, s nimi hovoríme anglicky. Samy sme nevedeli ako táto rodina funguje, ale prijali sme výzvu stať sa jej súčasťou. Za dva týždne sme sa naučili vyjadriť množstvo slov vo fínskej znakovej reči. Naša rodina je veľmi nápomocná. Keď sa potrebujeme niekam dostať, bez váhania nám ponúknu odvoz. O varenie sa starajú rodičia, o pranie zas naša sestra. Ak nie sme v škole, čas trávime práve s nimi. Vymýšľajú nám výlety po Fínsku, napríklad cez jesenné prázdniny, cestujeme do Helsiniek.  

     Fínsky školský systém sa veľmi líši od toho nášho. Vyučovanie je tu rozdelené na bloky, ktoré si žiaci vyberajú sami. Taktiež si môžu každé dva mesiace tieto bloky obmieňať. Za deň majú väčšinou 4 hodiny no hodiny nemajú 45 minút ale 75 a každá prestávka trvá 15 minút. Zvyčajne si teda v škole posedíte do 16.  

    Čo nás veľmi prekvapilo je vybavenie škôl. Štát do nich investuje veľmi veľa a to sme zistili hneď po prvej pol hodine ako sme vkročili do školy. V škole majú niekoľko telocviční, futbalových či basketbalových ihrisiek alebo dokonca posilňovní. Nájdete tam veľmi veľa priestoru vytvoreného na oddych či zábavu. Sú tu odhlučnené miestnosti, ktoré môžete použiť na súkromne rozhovory či nerušené učenie sa. Na obedoch máte na výber nielen z vegetariánskych ale aj vegánskych variant jedla, ktoré je veľmi chutné no zároveň zdravé. Okrem obedov si tu môžete vychutnať aj raňajky, na ktoré ste pri rannom zhone nemali čas. Všetky pomôcky dostanete. Od pier, zošitov po pomôcky na výtvarnú. Nikto nedostáva učebnice, no namiesto toho každý dostane notebook, kde mu následne učitelia poposielajú potrebné materiály na učenie. Všetko to, čo sme práve spomenuli a ešte viac tu dostanete úplne zadarmo (dokonca aj obedy J) .  

    Na škole majú predmety ako hodiny drámy, umenia či hudby. Naozaj si tu každý nájde to, čo ho baví a napĺňa, a keďže je tu školský systém vytvorený tak, že každému študentovi umožňuje vzdelávať sa individuálne, môžete sa venovať tomu, čo vás baví naplno. Škola teda vychováva veľmi veľa šikovných a talentovaných ľudí, ktorým už teraz vytvára vynikajúce podmienky do budúcnosti.  

Natália Škorváková a Nataša Šolcová, IV.F 

Výmenný pobyt v Belgicku 

Môj výmenný pobyt sa začal 21.9, keď som prvýkrát opustila vzdušný priestor Slovenska a ocitla sa v tom belgickom. Prvé dojmy zo stretnutia s hosťujúcou rodinou boli vynikajúce, o čom som sa presvedčila i počas môjho celého pobytu. Bývala som v rodinnom dome, ktorý obývalo šesť členov rodiny: štyri detičky a rodičia. Najstarší z detí sa volal Liam, ktorý s nami trávil len víkendy, keďže už študoval na univerzite. Dvaja najmladší Tomma a Gil sú malí huncúti, vďaka ktorým bol dom plný smiechu. V rodine ma brali ako člena bývajúceho s nimi dlhé roky, a tak bez problémov prišli ku mne do izby sa buď hrať, rozprávať, zavolať ma pozerať rozprávku, robiť do záhrady alebo štekliť, čo bola ich najobľúbenejšia aktivita. Leah, s ktorou som chodila aj do školy sa pre mňa stala na určité obdobie novou sestrou. Chodili sme spolu do školy, každý piatok na hodiny kreslenia, v utorky to boli hodiny jogy aj s host maminou. Podnikali sme rôzne aktivity ako oslavy, organizovanie slávnostného večera pri príležitosti oslavy 40 rokov od založenia Patra, príprava hamburgerov počas belgických tradičných osláv so živým koncertom, a rovnako i koncertom pre mladých, keďže išlo o belgický rap. Návšteva Namuru, kde sme si boli sadnúť na najlepší milkshake v meste, pozrieť pamiatky a chocolatierov a začínajúci pouličný koncert v rámci FiFF ( filmový festival frankofónnych filmov ), spoločné obedy… Prvý deň školy ma previedla a vysvetlila mi ako čo funguje, kde sú triedy, pretože škola takej enormnej veľkosti ako bola táto, je hotovým labyrintom. V škole som sa rýchlo adaptovala na nový systém ako i na nastavené pravidlá. Jedno z nich, ktoré sa mi veľmi páčilo, bol zákaz používania telefónov počas prestávok, čo viedlo k tomu, že sa študenti medzi sebou rozprávali a naozaj spolu trávili aktívne čas a nie len pasívne v ich prítomnosti. Obedovať ste mohli vonku, kde boli pripravené stoly pre študentov, vo vnútri v jedálni, alebo vo veľkej študentskej miestnosti so stolným tenisom, hokejom a futbalom, okolo ktorých boli rozmiestnené stoly.  Spolužiaci a rovnako i učitelia boli veľmi zlatí a s radosťou nás prijali medzi nich. Takisto som mala možnosť hovoriť s pani riaditeľkou a zastupujúcou pani riaditeľkou, od ktorých som dostala pochvalu, a rovnako i naša škola za vynikajúcu úroveň francúzštiny. Počas dní programu Erazmus, som prezentovala naše Slovensko a bola som požiadaná i o malú hudobnú prednášku pre deti vo veku dvanásť rokov, ktorá sa trošku predĺžila, nakoľko sa rozšírila aj o poznanie našej kultúry. Vďaka rodine som spoznala kultúru, spôsob života či už školského, alebo rodinného – spoločné večery, piatkový filmový večer, debaty so susedom, basketbalové zápasy… Počas víkendov a piatkov sme podnikali výlety. Videla som Brusel v jeho plnej kráse, rovnako ako i jeho bohatú kultúru a architektúru. Navštívila som napríklad: Sochu Manneken Pis, Atómium, Mini Európu, známe námestie Grand place, múzeá… ďalším mestom bol Brugge, bohatý na malé čarovné uličky plné ľudí, reštaurácii, vianočných obchodov, chocolatierov a najčarovnejším zážitkom bola prehliadka mesta na koči. Jednu z nedieľ sme strávili v Bastogne s rodičmi a strýkom môjho hosťujúceho otca. Na obed nám pripravili ich tradičnú kuchyňu a poobede sme išli na trojhodinovú exkurziu do múzea druhej svetovej vojny. Prehliadku mi obohatila debata so strýkom, ktorý ako malé dieťa pocítil na vlastnej koži vojnu a ukázal mi ju jeho očami. V Belgicku som sa prvýkrát postavila na ľad a korčuľovala, ako i odbehla Halloweensku Crazy run súťaž  na päť kilometrov.  

Rodina, do ktorej som sa dostala bola takou, o ktorej môže každý študent snívať. Výmenný pobyt mi dal veľa, či už nové poznatky z jazyka, kultúry alebo aj nových pohľadov na krajinu. Jediné na čo si človek zvyká najpomalšie je premenlivé počasie.  

Sára Palovová

 

 

Pridaj komentár