X. Festival divadiel v Španielčine

Každá zaujímavá študentská cesta začína obyčajne na jednom jedinom mieste, nech už cestujete kamkoľvek: na stanici. A tak sme sa aj my zavčasu ráno, 14. februára 2019 stretli na žilinskej železničnej stanici, aby sme odštartovali dva dni plné divadelných inscenácií v španielčine, na ktoré sme sa pripravovali od začiatku roka. Kalendárneho, samozrejme.
Po niekoľkých hodinách cesty (asi dvoch či troch), počas ktorých sme skoro nechali Pabla a ďalších dvoch ľudí na stanici v Lužiankach, sme sa konečne dostavili do nášho cieľa- do Nitry. Na začiatok sme si trochu zašportovali turistikou po rovnej ceste k divadlu a prvý deň, ktorý sme strávili ako pozorovatelia sa mohol začať. Po prvých štyroch predstaveniach festivalu sme sa pobrali na penzión. Tam sme si dali ešte jednu z posledných skúšok textu (mimochodom dobrovoľne), zašli si nakúpiť zásoby jedla do zatvoreného Lidla a docvičili tanec našich dvoch protagonistov.
Na druhý deň ráno, 15. februára, sme sa naraňajkovali a mohli sme ísť späť do divadla pripraviť sa na naše veľké vystúpenie. Najskôr sme sa obliekli a neskôr nalíčili ako mačky. Ešte jedna skúška pri ktorej sme urobili čo najväčší bordel a bolo to tu!
Javisko ovládli mačky! Najskôr všetko vyzeralo nevinne, romanticky, naivne… Avšak veľmi rýchlo sa rozpútal obrovský boj o lásku krásnej Zapaquildy (Aďa Moravčíková) plnú lží zákerného majetníckeho Marramaquiza (Marek Zachar) a jeho spoločníčky Maulery (Alexandra Hrušková), ktorá sa pre žiarlivosť usilovala o zničenie vzťahu medzi Zapaquildou a Micifuzom (Samuel Nguyen). Celým príbehom sprevádzali divákov tri mačky rozprávačky, Miturra (Patrícia Mazaňová), Casilda (Lucia Mazániková) a Micilda (Viktória Witkovská). Celý príbeh smeroval k finálnej bitke medzi dobrom a zlom. A ako to všetko skončilo? Spýtajte sa starého veštca Garfiňanta (Filip Štrba), ktorý ako jediný dokáže predpovedať osud hlavných hrdinov.
Keď svoje divadlá zahrali aj zvyšné dva súbory, prešli sme k hlasovaniu a vyhláseniu výsledkov. Najskôr Žilina zinkasovala cenu pre Pabla za najlepšie osvetlenie, pre Alexisa za najlepšiu hudbu, vďaka našej schopnosti robiť neporiadok za najlepší výzor javiska a nakoniec ešte Samuela Nguyena ohodnotili za stvárnenie jeho postavy cenou pre najlepšieho mužského herca. A na záver prišlo to, na čo sme všetci celé dva dni čakali, vyhlásenie prvého miesta. A kto ho získal? Pouličné mačky zo Žiliny sa stali šampiónmi festivalu.
Bol to jeden z najlepších zážitkov, ktoré nemožno úplne prerozprávať. Treba ich prežiť. Čo na záver dodať? Asi iba naše slávne divadelné: ¡Mucha mierda!

Mazaňová, Patrícia (II.E)

 

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: