„Jarná“ výmena vo Fínsku

Naše týždňové dobrodružstvo sa začalo v sobotu 6.4.2019 o 4:50 na parkovisku pred Tescom. Odtiaľ sme sa presúvali autobusom do Budapešti. Cesta autobusom bola nekonečná a naša nedočkavosť tomu moc nenapomáhala. Po 4 a pol hodinách sme sa konečne dostali na letisko v Budapešti, odkiaľ sme o 11:40 odlietali smer Helsinky. Náš 2 a pol hodinový let sme si spríjemňovali jedením fínskej čokolády a popíjaním čučoriedkového džúsu.

Po pristáti sme mali dostatok času na to obzrieť si letisko v Helsinkách a zaplakať nad miestnymi cenami. Následne sme smerovali na let do Jyväskylä. Pri kontrole leteniek nám prišlo zvláštne, že sme tam len my a možno ďalších 13 ľudí, no neprikladali sme tomu veľkú vážnosť, nastúpili sme do autobusu a pohľadmi sme hľadali, kde sa nachádza naše lietadlo. Keď autobus zastavil pri mini lietadielku, zaskočenými pohľadmi sme na seba pozerali a pochybovali sme o tom, či vôbec vzlietneme, respektíve, či pristaneme. Našťastie, všetko bolo v poriadku, v lietadle sme si opäť pochutili na čučoriedkovom džúse a po 45 minútach sme už aj pristáli.

Prevzatie kufrov prebehlo celkom rýchlo a už sme si to namierili do našich hostiteľských rodín. Cestou “domov” som teda aspoň ja, očami hltala každý jeden pohľad na túto krajinu. Po príchode domov sme sa najedli a išli sa prejsť po Jyväskylä, pravdou je, že toto mesto si ma získalo hneď v momente, čo sme vykročili do jeho ulíc. Po vcelku dlhej prechádzke sme prišli domov a konečne si vychutnávali oddych po náročnom dni. V nedeľu nám program zaobstarávali rodiny, niektorí išli nakupovať, iní zase na prechádzku v prírode.

Vcelku teplé pondelkové ráno sme išli do školy, kde sme sa zabávali s našimi fínskymi kamošmi, učili sa ich jazyk, no podvečer, keď sa náš program v škole už pomaly končil, sa vonku spustilo neskutočne silné sneženie, ktoré mimochodom trvalo ďalšie 3 dni. Na utorok sme mali naplánovaný výlet do Helsiniek, cesta bola bohužiaľ kvôli počasiu dlhšia, no aj tak sme si to dostatočne užili. Mali sme možnosť vidieť najdôležitejšie budovy v Helsinkách, no taktiež aj uspokojiť naše nákupné maniactvo.

V stredu sme mali ráno zaujímavé a motivujúce prednášky od dvoch amerických profesorov a poobede sme navštívili zábavné centrum Hutunki, kde sme mali možnosť si zahrať bowling, minigolf či si vyskúšať lezeckú stenu.

Vo štvrtok sme začali pracovať na našich prezentáciách a podvečer sme sa zúčastnili školského koncertu, ktorý bol, môžem povedať, pre nás všetkých veľmi silným zážitkom.

Piatok sa niesol vo viac pohodovom duchu, odprezentovali sme naše prezentácie o pamiatkach UNESCO na Slovensku a Fínsku a potom sme spoločne pozerali filmy, rozprávali sa alebo opäť išli nakupovať.

Sobotňajšie ráno sa nieslo vo veľmi smutnej nálade, keďže prišiel deň nášho odchodu. Lúčenie sa s našimi kamarátmi prebehlo emotívne a všetkým nám chýbajú ešte aj dnes.

Barbora Palušová, II.E