Začalo to abecedou alebo rozlúčka s hodinami materinského jazyka

Začalo to abecedou a vybranými slovami, a skončilo prvou skúškou našej takmer-dospelosti: úspešnou maturitou zo slovenčiny.

Aj keď nás slohové práce, analýzy alebo diktáty niekedy strašili aj o polnoci, 4 roky ubehli ako voda a nastal čas povedať zbohom a (konečne) vyšachovať slovenský jazyk a literatúru z našich rozvrhov. A ako lepšie túto nezabudnuteľnú cestu zavŕšiť, ak nie veľkolepým divadelným zážitkom? To isté si povedali aj naši traja skvelí slovenčinári – pani učiteľky Díriová, Horecká a pán učiteľ Benikovský.

A tak sme sa teda nejakým zázrakom ocitli v našom drahom hlavnom meste – v Bratislave. Našou prvou zastávkou bolo Múzeum židovskej kultúry, kde sme sa dozvedeli množstvo informácií zo života ortodoxných židov. Nebudem klamať keď poviem, že nielen pre mňa bolo množstvo vecí veľmi prekvapivých.

Po hodinovej prednáške sme dostali rozchod, a mnohí z nás sa rozpŕchli kade-tade, pravdepodobne s cieľom naplniť žalúdky a dobiť energiu. Následne sme sa presunuli do hotela, kde sme nahodili naše najlepšie róby a opäť sa zas a znova vybrali do mesta.

Po večeri nás čakal zlatý klinec programu, komédia Skrotenie zlej ženy od Williama Shakespeara v slovenskom podaní. A verte mi, toľko ohlušujúceho smiechu z každej strany som nepočula už veľmi dlho. Samotní herci mali niekedy problém udržať si chladnú tvár, a s nami to nebolo o nič lepšie. Mali sme čo robiť, aby nám chvíľkami od smiechu nevypadla slzička alebo z bezchybných monológov nepadla sánka. Ale čo iné sa dá očakávať od neuveriteľnej Diany Mórovej a Tomáša Maštalíra v hlavnej úlohe, všakže?

A v znamení komédie sa niesol aj zvyšok večera, keď nastala naša strastiplná cesta na najbližšiu zastávku mestskej hromadnej dopravy. Teda pardon, najbližšiu vhodnú zastávku, pretože cestou sme ich minuli možno desať. A ak by sa niekto pýtal, naozaj nezveličujem. A zveličovať nebudem ani vtedy, keď vám poviem, že aj na druhý deň pohľady tamojších na nami preplnený autobus boli fenomenálne. Ale nemám im to za zlé, viem sa veľmi ľahko vcítiť do ich kože.

Našu exkurziu sme ukončili cestou vlakom naspäť domov, ktorú mnohí využili na dospanie toho, čo v predošlý večer nejakým spôsobom zanedbali.

Aj keď sa tohto skvelého zážitku nemohli zúčastniť všetci, pretože niektorí si užívali hrejivé slnko a nádherné španielske pláže, som si istá, že hovorím za väčšinu prítomných, keď vyhlásim, že lepšiu rozlúčku s hodinami nášho materinského jazyka na strednej škole som si predstaviť ani nemohla.

Viktória Hyllová, IV.E