TOMUN 2019 (HOPE Erasmus+)

Naša cesta na konferenciu do Poľska sa začala deviatimi hodinami vo Flixbuse, už z tohto prvého zážitku sme sa naučili, že ak sa dá prežiť takáto cesta, dá sa prežiť všetko. Náš ranný príchod do mesta Toruń sprevádzala únava, ale taktiež nadšenie a očakávanie. Pamätám si, ako som čakala na svoju hosťovskú rodinu a sama sebe som hovorila, že sa netreba ničoho obávať, veď predsa angličtina nie je problém. To som ešte nevedela, že hlavným dorozumievacím jazykom nebude angličtina, ale poľština. Zo začiatku to bol šok, no nakoniec sme si tak užili veľa zábavy a ja som zistila, ako veľmi sú si slovenčina a poľština podobné.

Príchod na samotnú konferenciu sa začal registráciou, kde sme mali sa možnosť pozdraviť s našimi kamarátmi z iných konferencii, ale taktiež spoznať sa s novými ľuďmi. Po registrácii nasledovala otváracia ceremónia, ktorá sa konala v krásnych priestoroch starej radnice. Následne sme sa rozdelili do našich výborov. Konferencie sme sa zúčastnili piati delegáti, ktorí sme zastávali postoj pridelenej krajiny v témach ako bezpečnosť zbraní, ľudské práva, vzdelávanie detí, očkovanie, globálne otepľovanie, alebo ochrana morí a pobreží. Dvaja sa zúčastnili v pozícii chairov (prezidentov výboru) a ich úlohou bolo dohliadať, aby debata prebiehala tak ako má.

 

Začiatok výborov bol veľmi zábavný a priateľský. Naši chairs nás nechali sa najskôr predstaviť a porozprávať niečo o sebe, čo veľmi odľahčilo atmosféru a pomohlo nováčikom cítiť sa oveľa príjemnejšie. Debaty boli plné zábavy, ale i tvrdej práce. Mala som možnosť spoznať veľa mladých ľudí s ambíciami a svojimi názormi, o ktoré sa nebáli podeliť veľmi inteligentným spôsobom. V mojom výbore nám téma životného prostredia ukázala aká je situácia vážna a aké zložité je pre jednotlivé krajiny dohodnúť sa a nájsť riešenie. Naučila som sa byť sebavedomejšia, komunikatívnejšia a nebáť sa odpovedať aj keď odpoveď nemusí byť správna (túto zmenu vnímam aj v škole).

Po uzatváracej ceremónii sme nepocítili úľavu, pretože naša práca ešte nebola hotová. Ako partnerská škola sme pracovali na projekte HOPE, mali sme možnosť počuť o aktivitách iných škôl v rámci tohto projektu a taktiež sme odprezentovali tie naše. Za úlohu sme dostali aj vymyslenie a vytvorenie dotazníka pre študentov.

Náš pobyt v Toruni sme zakončili spoločnou večerou, kde sme sa spolu podelili o svoje zážitky a dojmy. Z TOMUNu 2019 som si odniesla veľa skúseností a zážitkov a dúfam, že budem mať možnosť zažiť niečo podobné znovu.

Vladimíra Šimoníková 3.F

Pridaj komentár