Schopnosť vs ochota – Máme oboje? (projektové vyučovanie)

Agenda 2030 je v súčasnosti veľmi dôležitým dokumentom, ktorý definuje problémy dnešnej spoločnosti, no zároveň sa k nim snaží poskytnúť vhodné riešenia. Je zvláštne, že o ňom častejšie nepočujeme, aj keď by jeho ciele mohli vo vysokej miere ovplyvniť životy všetkých z nás. Z tohto dôvodu sme chceli využiť šancu zaoberať sa touto problematikou do detailov na seminári našej školy s názvom projektové vyučovanie, ktorý sa zaoberá prírodnými vedami v španielskom jazyku. My ako študentky Gymnázia bilingválneho v Žiline sme boli taktiež prekvapené, že takmer nikto z nás o tejto medzinárodnej dohode nepočul. Prečo sa teda viac nerozpráva o problematike, ktorá nám zasahuje do každodenného života? Zamýšľali ste sa niekedy, či viete správne separovať?  

Práve preto sme sa rozhodli, že prvým krokom k rozvinutiu nášho projektu bude dotazník ohľadom hodnoty separácie v Žilinskom okrese. Pýtali sme sa ľudí v našom okolí ako veľmi si dajú záležať na tejto tematike a zároveň či sú spokojní s prístupom mesta alebo dediny. Výsledky do istej miery potvrdili naše obavy, čo im neuberá na relevantnosti, práve naopak. Z 200 respondentov zo Žilinského okresu nám 199 z nich povedalo, že separujú, a konkrétne aj v akom množstve. Pri otázke či sú spokojní s prístupom nášho mesta ku separácii a recyklácii odpadu, iba 39% respondentov odpovedalo kladne. 

Spýtali sme sa teda ako by mohol okres vylepšiť separáciu v meste, najčastejšie návrhy boli pridanie miest, kde by sa dal separovať odpad, ako napríklad kontajnery. Respondenti taktiež navrhli častejšie vynášanie odpadu, či viac miest na zber použitého oleja. Medzi menej časté, no rovnako relevantné návrhy na zlepšenie patrili aj návrhy ako viacero automatov na vracanie fliaš, pridanie kontajnerov na triedený zber do verejných priestorov, miesta na zber batérii, či dokonca zubných kefiek a to napríklad v obchodných centrách. 

Často spomínanou odpoveďou bolo presvedčenie ľudí, že edukácia, ktorá zohráva dôležitú úlohu v tejto téme, nie je dostačujúca. Nielen my, ale aj obyvatelia nášho okresu si myslia, že by sme mali byť vedení k správnemu prístupu k separácii už od malička, a to napríklad pravidelnými akciami zbierania odpadu v areáli školy a jeho triedením, a tiež prítomnosťou košov na triedený odpad už na základných školách. Potrebu zamerania sa na edukáciu nám potvrdil aj pán poslanec NRSR Peter Dobeš, ktorý má dlhodobé skúsenosti v tejto oblasti. Vyjadril dôležitosť rozšírenia informovanosti obyvateľov a taktiež nevyhnutnosť zrozumiteľnej legislatívy. Za týmto zámerom sme vytvorili infografiku o správnej separácii (viď obrázok). 

Mnohým navyše chýba správna motivácia triediť odpad a ani preplnené koše na triedený zber v mestách a dedinách tomu nepomáhajú. Koľkokrát ste videli niekoho odhodiť odpad len tak na zem? Na zaobchádzanie s odpadom sa nedohliada tak, ako by sa malo a ako môžeme vidieť, niektorým k správnemu prístupu k nášmu prostrediu stačí vlastná vôľa, no iných je potrebné motivovať. 

Jednou  z otázok v našom dotazníku sme sa pýtali na takzvané “Zero waste” obchody, alebo bezobalové obchody, kam môžu občania prísť a nakúpiť si zvolené množstvo produktov do vlastnej nádoby. Podľa výsledku z nášho prieskumu sú takéto obchody pre Slovákov málo známou novinkou, iba 3% respondentov ich navštevuje pravidelne a 30% ich navštevuje len občas. Hoci sa “Zero waste” obchody nachádzajú aj v našom okrese, ľuďom nie sú tak známe ani tak prístupné ako ostatné obchody s potravinami či drogériou. Keby obyvatelia okresu Žilina viac využívali tieto obchody, znížilo by to počet vyhodených obalov. Hoci by to bol len malý krok vpred, je to dobrý začiatok. Na to aby ich však využívali museli by byť viac prístupné, a podľa niektorých respondentov aj lacnejšie. 

Pri otázke ohľadom zaobchádzania s použitým olejom iba 18% opýtaných odpovedalo, že si dávajú záležať, aby s ním naložili ekologicky. Až 41% pritom priznalo, že oleje nikde neodovzdávajú, ale vylievajú ich do umývadla, či záhrady. Riešením by mohli byť spaľovne olejov produkujúce tepelnú energiu. Tieto spaľovne by ale museli byť vybavené najnovšími filtračnými technológiami. Príkladom by nám mohli ísť mestá ako Viedeň či Kodaň, kde takéto spaľovne fungujú spoľahlivo, sú architektonicky zasadené do mesta a zároveň nenarúšajú životy občanov.  

Aby sme nerozprávali iba o veciach, ktoré treba zlepšiť, novinkou v našom meste budú od januára 2021 koše na bioodpad. Mala by sa tým zmenšiť produkcia komunálneho odpadu, čo je v súčasnosti vítané. Nám zostáva dúfať, že naše mesto sa bude v tejto problematike posúvať stále vpred a zlepšovať nám tak kvalitu života. 

Timea Sučková 

Miriama Čišecká 

Viktória Knapcová 

Lucia Lamošová 

Projekt koordinoval Alexis Torres

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: