Hodina slovenčiny s francúzskymi priateľmi 

Posledný marcový týždeň navštívila Gymnázium bilingválne, T. Ružičku 3 v Žiline skupina 24 žiakov z partnerskej školy Lycée Saint-Jude z mesta Armentières neďaleko Lille s dvoma učiteľmi. Spoločne s tretiakmi z francúzskej sekcie GBZA pracovali na projekte spolufinancovanom z programu Erasmus + s názovom: Spojení v Európe – rozdielni, a predsa podobní. V rámci projektu hľadali, v čom sú naše regióny podobné a čo nás spája. Z rozdielov medzi našimi krajmi urobili zaujímavosti, kvôli ktorým sa oplatí vycestovať z jedného regiónu do druhého.  

Na Správe národného parku Malá Fatra vo Varíne objavili dôležitosť vlka pre rovnováhu v Malej Fatre a debatovali, ako je to s medveďmi na severe Slovenska. Objavili drsnú krásu Oravy, zistili, že nie je problém v marci premrznúť na pyšnom Oravskom hrade a roztriasli sa nielen pri pohľade na zábery z filmu Upír z Nosferatu.  

Veľmi srdečne a bohatým programom ich prijali v romaticky zasneženom Múzeu kysuckej dediny na Vychylovke, kde strávili celý deň spoznávaním života na Kysuciach, kováčskeho umenia a úvraťovej železnice, precvičili si svoje manuálne zručnosti pri vytváraní drôteného srdca počas tvorivých dielní na tému Drotárstvo a v drevom voňajúcej krčme z Korne si pochutnali (a to naozaj) na bryndzových haluškách so slaninkou, strapačkách s kyslou kapustou a zemiakových šúľancoch s makom.  

A k tomu všetkému si spoločne potrápili jazyky na hodine slovenčiny pod vedením žiačky GBZA. Vysloviť bezchybne Skrč prst skrz krk sa veru podarilo máloktorému francúzskemu gymnazistovi, ani s vetou Žeby žaby žuvali žuvačku neboli úspešnejší, no prekvapivo dobre si viedli s výslovnosťou vety Môj kôň pomôže ôsmakovi a tie najväčšie talenty po chvíli zvládli aj obligátnu čučoriedku. Aj slovenskí gymnazisti vďaka projektu zistili, že máme veľa spoločného a vlastne lepšie spoznali aj svoj vlastný kraj: oba regióny sú pohraničné a stretáva sa tu vplyv viacerých kultúr. Historicky sa oba regióny venovali spracovaniu látok a výrobe textilu. A v súčasnosti patria v oboch regiónoch medzi veľkých zamestnávateľov automobilky. A zemiaky sú obľúbené nielen v Žiline, ale aj na severe Francúzska. No zatiaľ čo v Žiline máme nádherné hory, vlkov, medvede a krásnu flóru, na severe Francúzska majú magické morské pobrežie, zaujímavý morský svet a pohnutú históriu bojov prvej a druhej svetovej vojny.  

Oba regióny sú teda zaujímavé a môžu si byť vzájomne inšpiráciou. 

Mgr. Jarmila Pospěchová, Gymnázium bilingválne, T. Ružičku 3, Žilina 

Interview s francúzskym učiteľom Jimom Laigle a žiakom Lycée Saint-Jude Mathysom Petrcicom. 

V čase od 26.3. do 31.3. 2023 prebiehala v našom meste skupinová mobilita (známa viac pod ľudovým názvom „výmenný pobyt“) v rámci projektu Erasmus + v spolupráci s Gymnáziom bilingválnym v Žiline a francúzskou školou Saint-Jude v Armentières. Počas tejto výmeny slovenskí aj francúzski študenti rozvíjali komunikáciu v cudzích jazykoch, ale sa aj vzájomne spoznávali ako dva európske národy. Mali sme možnosť opýtať sa francúzskych učiteľov a študentov na ich názor na našu krajinu a na celkový priebeh výmeny. 

Najprv sme sa pýtali pána učiteľa Jima Laigle, učiteľa matematiky z partnerskej školy v Armentières, ktorý so svojou kolegyňou Pauline Vandenbroucke, učiteľkou angličtiny, sprevádzal francúzskych študentov. 

Prečo ste sa rozhodli podieľať sa na tejto výmene?  

Odpoveď je jednoduchá:  po prvé som chcel spoznať novú krajinu, a keďže som na Slovensku doteraz nebol, bola to pre mňa zaujímavá ponuka. A po druhé som chcel spoznať aj niečo nové v pedagogickej sfére. 

Stretli ste sa pri príprave tejto výmeny s nejakými ťažkosťami?  

Myslím, že celá príprava predstavuje určité ťažkosti. Na začiatku potrebujete zohnať pedagógov, ktorí sa budú na projekte podieľať, vymyslieť všetky aktivity, na ktorých sa budú študenti podielať a nakoniec spraviť samotnú spoluprácu medzi školami. 

Vidíte zmysel v projektoch Erasmus +? A čo považujete za najdôležitejšie, čo si môžeme z výmeny odniesť?  

Určite v tom vidím zmysel, jednoducho si myslím, že študenti majú možnosť spoznať novú krajinu a rozdiely medzi krajinami, no čo je ešte dôležitejšie, môžu spoznať aj rozdielny školský systém. 

Ďalej sme sa pýtali študenta prvého ročníka na Lycée Saint-Jude v Armentières, Matysa Petrcica.  

Páči sa ti Slovensko ako krajina?  

Áno, toto je prvýkrát čo som v tejto krajine a môžem povedať, že som si Slovensko naozaj zamiloval. Dá sa povedať, že je podobné s Francúzskom čo sa týka historickej architektúry v centre mesta, typov jedál, ale aj nápojov.  

Čo si očakával pred tým ako si prišiel na Slovensko a čo sa po týždni v tejto krajine pre teba zmenilo?  

Zo začiatku som bol ostýchavý a mal som aj trochu stres, pretože som išiel do cudzieho štátu. Ale po pár dňoch sa všetko zmenilo a Slovensko som si obľúbil, dokonca by som si vedel predstaviť tu žiť, keby som sa naučil jazyk. 

Čo sa ti najviac páči na Slovensku?  

Jednoznačne najradšej mám jedlo, to je na Slovensku naozaj výborné. Najviac mi chutili makové šúľance, tie by som vedel prirovnať asi najbližšie k talianskym gnocci. Čo ma ale prekvapilo, že na Slovensku jedávate mak na sladko, zatiaľ čo my vo Francúzsku ho jedávame na slano.  

Prečo si si vybral, že chceš spoznať práve Slovensko? 

Na výber sme mali tri krajiny: Španielsko, Holandsko a Slovensko. Nakoniec som si vybral Slovensko, pretože to bolo pre mňa neznáme, a druhým dôvodom bolo, že môj otec je sčasti Chorvát, a kedže Chorvátsko je slovanský štát, podobne ako Slovensko, prišlo zaujímavé ho spoznať.  

Poslednou otázkou je, či vidíš zmysel v projektoch Erasmus +. Majú zmysel aj do budúcna?  

Určite vidím zmysel v týchto projektoch, a myslím si, že to naozaj stojí za to. Podľa je mňa dôležité, aby sa ľudia navzájom spoznávali a cestovali. Ja som mal možnosť za tento pobyt naučiť sa pár slovenských slov, spoznať slovenskú kultúru. A v neposlednom rade som si tu našiel priateľov, čo pre mňa znamená veľa. 

Jakub Černiansky, žiak 3. ročníka francúzskej sekcie Gymnázia bilingválneho, T. Ružičku 3, Žilina