Atril de Gabilondo 2018

Je už istou tradíciou španielskej sekcie našej školy, že každý rok sa uskutoční rečnícka súťaž v španielčine na určené témy. Ale je to skutočne iba súťaž?

Ako prváčka síce neviem posúdiť, aké boli minulé roky, ale táto udalosť mi prišla skutočne čarovná. Nebola to súťaž ako ostatné. Bolo to krásne popoludnie strávené v spoločnosti našich učiteľov španielčiny, ktoré sa začalo súťažou. Na začiatok predniesli svoje predom pripravené prejavy prváci nasledovaní druhákmi a prvé kolo ukončila kategória tretiakov. Do finále sa tento rok dostali traja účastníci za prvý ročník a inak to nebolo ani v druháckej časti súťažiacich. Vtedy si porota posvietila na improvizačné schopnosti finalistov pomocou tém, ktoré skutočne potrápili naše mozgové závity. A potom došlo dlho očakávané vyhodnotenie. Čo však nasledovalo, bolo to, na čo sme všetci nedočkavo čakali nielen na súťaži, ale v podstate celý deň.

Spolu s učiteľmi sme si sadli za jeden stôl a zrazu sme už neboli len učitelia a študenti v čisto profesionálnom vzťahu (ak také niečo na GBZA existuje), ale bolo to ako so starými dobrými kamarátmi. A keby len to! Vďaka našim učiteľom sme mali možnosť pochutnať si na dobrotách zo španielskej kuchyne, ako napríklad Fermínovom mojo rojo/verde, Alexisovej fabade – polievke podľa receptu jeho rodičov, na koláčikoch od pani učiteľky Furmanovej alebo aj na slaných „zákuskoch“ z dielne pani Tunčerovej. Hostinu sme zakončili zmrzlinou, ktorá už síce nebola tak celkom španielska, ale účel splnila. A niektorí práve z posledného pokrmu nevedeli vytiahnuť lyžičku.

Myslím, že hovorím za všetkých, ak poviem, že keď sa Atril skončil, chceli sme, aby sa začal odznova. Bola to veľmi užitočná skúsenosť, ktorú môžeme využiť aj na koncoročných skúškach, ktoré sa blížia rýchlosťou svetla. No najdôležitejšie bolo, že sme mohli stráviť čas s našimi spolužiakmi a kamarátmi a spoznať učiteľov z úplne iného uhla ako na hodinách španielčiny. Z akého? Napríklad z toho kulinárskeho. Už sa nevieme dočkať ďalšieho ročníka súťaže Atril de Gabilondo.

Patrícia Mazaňová, 1.E

Ďaľšie fotografie tu