Armentières – výmena s francúzskou školou

Tretí ročník na našej škole je spojený s rôznymi výmennými pobytmi a tak sa podarilo aj tento rok uskutočniť cestu do Armentières. Škola St.Jude je súčasťou programu Europroject a aj vďaka finančnej podpore z programu Erasmus + raz za dva roky podnikáme dobrodružnú výmenu s jej študentmi.

Nuž ale k veci! 🙂 Vycestovali sme v sobotu v noci a dorazili na miesto určenia v nedeľu okolo štvrtej, čiže v autobuse sme pobudli celkom dlho. Posledná hodinka bola asi najhoršia, pretože napätie a horúčkovité vyhľadávanie správnej slovnej zásoby bolo dosť psychicky náročné. A nakoniec po vystúpení z autobusu sa všetci tak rýchlo vytratili spolu so svojimi korešpondentmi, že sme im nestihli ani zapriať veľa zdaru.

Keďže sa všetci v pondelok ráno dostavili do školy, tak sme usúdili, že všetko dobre dopadlo. 🙂 Každý deň na nás čakal bohatý program a tak vyzbrojení teplým oblečením, dobrou desiatou sme sa pustili do práce! V prvom rade sme si obzreli budovy školy na naše pomery gigantických rozmerov a len ticho závideli priestory pre cvičenie, pre jedenie, pre oddych aj pre štúdium. No čo Vám poviem….

Tretiaci si viackrát vyskúšali reálne hodiny v triedach so svojimi korešpondentmi. Mali možnosť porovnať náš a francúzsky vzdelávací systém. Okrem toho sme zažili súkromnú a zároveň fantastickú hodinu francúzskej literatúry. Bolo vidieť, ako decká najskôr len unavene zasadli do lavíc a postupne počas výkladu začali vyťahovať perá, papiere a horúčkovito zapisovať…. Jedna radosť!

Výmena bola zameraná na životné prostredie. Tým pádom aj všetky aktivity boli ladené týmto smerom: od diskusie o eko-gestách, cez návštevu flámskej farmy a skanzenu, až po návštevu jadrovej elektrárne.

Aj pre umelecké duše sa niečo našlo – prehliadka mesta Armentières, Lille a stredovekého mestečka Cassel, spolu s jeho múzeom zameraným na flámske umenie, kde nás najviac oslovil najmä originálny flámsky humor a výsmech z vtedajšej spoločnosti (väčšina by platila aj tú našu terajšiu).

Pre našinca bola však asi najväčším zážitkom návšteva pobrežia. Francúzi „jemne“ frflali, že na čo sa tam musíme trepať, keď tam aj tak nebudeme dlhšie ako hodinku, ani teplo nebolo, aj vietor fúkal… ale myslím, že im to došlo, keď videli naše šťastné tváre, ktoré pozorovali Lamanšský prieliv a vďaka úžasnej viditeľnosti sme videli aj britské pobrežie.

Myslím, že môžem povedať za nás všetkých, že sa tešíme na koniec marca, keď budeme môcť prijať našich nových priateľov u nás na GBZA.:)

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: