Španielsko, ktoré sa stalo naším druhým domovom 

Od 20. apríla do 2. mája sme mali možnosť zúčastniť sa programu Erasmus+ v Španielsku. Bývali sme v malej dedinke Villarrubia a do školy sme každý deň dochádzali do mesta Ocaña. 

Hneď po príchode nás prekvapila otvorenosť Španielov a ich spôsob zdravenia, ktorým boli dve pusy na líca. Aj keď tento pozdrav na Slovensku poznáme, nepoužívame ho tak často, preto to pre nás bol jeden z prvých kultúrnych šokov. Už po prvom dni sme si však rýchlo zvykli. 

Každý náš deň sa začínal školou, ktorá fungovala trochu inak, než sme zvyknuté na Slovensku. Vyučovanie začínalo o 8:25 a končilo o 14:25, pričom každý deň mal rovnaký rozvrh. Hodiny trvali 55 minút a medzi nimi neboli žiadne prestávky. Študenti mali iba jednu dlhšiu, 30-minútovú prestávku nazývanú „recreo“, počas ktorej sa mohli najesť. Študenti Bachillerata mohli dokonca odísť mimo areálu školy, čo sme jeden deň aj využili a išli na typické churros s čokoládou. 

Počas pobytu sme mali predmety ako španielčina, dejepis, angličtina a telesná výchova. Mali sme však možnosť vyskúšať si aj predmety, ktoré na našej škole nemáme – napríklad filozofiu, ekonómiu, latinčinu alebo hudobnú výchovu. Zaujímavým kultúrnym rozdielom bolo aj to, že sa študenti na telesnú výchovu neprezliekali, čo nás zo začiatku veľmi prekvapilo. Ďalším rozdielom bol ich denný režim – večeru jedli až okolo desiatej večer a po obede si dopriali typickú siestu, na ktorú sme vôbec neboli zvyknuté. 

Po škole sme spoznávali okolité mestá a španielsku kultúru. Navštívili sme nielen Ocañu, ale aj Aranjuez, Toledo a Madrid. Okrem krásnych historických miest sme mali možnosť zažiť aj miestne oslavy San Marcos. Počas nich sme ochutnali tradičné hornazo – sladké pečivo s vajíčkom uvareným natvrdo, typické práve pre tieto sviatky. Vyskúšali sme aj ďalšie tradičné španielske jedlá ako tortilla de patatas, paellu, gazpacho či cocido, a vďaka tomu sme mohli ešte viac spoznať miestnu kultúru a zvyky. 

Trávili sme veľa času s našimi novými španielskymi kamarátmi a hostiteľskými rodinami. Práve vďaka týmto chvíľam sa pre nás Španielsko stalo druhým domovom. Vytvorili sme si neuveriteľne blízke vzťahy a putá, ktoré pretrvávajú doteraz. Aj po návrate domov sme v kontakte a už teraz vieme, že sa musíme vrátiť. Bol to zážitok, ktorý nám zmenil pohľad na svet a ukázal nám, že domov nemusí byť len tam, kde sme sa narodili. 

Simona Holubcová (III.E) a Karolína Kupková (III.G)