Náš Erasmus+ v Zaragoze 

Keby sme našim mladším verziám počas písania motivačného listu na mobilitu v rámci programu Erasmus+ povedali, že o niekoľko mesiacov budeme písať článok na stránku školy, neviem, či by nám verili. Ten čas naozaj letí. A tu v Španielsku dvojnásobne. Ani nevieme, ako sme sa sem dostali, a už sú to štyri týždne. 

Polovica za nami, polovica pred nami. Dva mesiace v Zaragoze, piatom najväčšom meste Španielska. Ruch veľkomesta, majáky sanitiek, prepchaté električky, ulice plné života, obrovské nákupné centrá, či námestie s krásnou katedrálou. Toto a oveľa viac ponúka náš druhý domov, a my sa nemôžeme sťažovať. 

Začiatok nášho Erasmus+ pobytu nebol vôbec náročný. S hostiteľskými rodinami, respektíve s dievčatami sme sa už poznali, keďže v septembri sme mali vymenené roly. V škole nás už očakávali, na každej hodine sme sa predstavili a hneď sme začali študovať. Treba povedať, že bilingválne vyučovanie na GBZA nás na to perfektne pripravilo, hodiny v španielčine nám nerobili problém, hneď sme nabehli na systém, dokonca sme pri niektorých témach boli o krok popredu pred našimi španielskymi spolužiakmi, keďže sme to už na Slovensku preberali. Na čo nás však slovenský školský systém nepripravil boli: zima v škole (kúrenie nepoznajú), tepláky v škole a neprezliekanie sa na telesnú, tanec na hodinách telesnej výchovy, špeciálna sála na písanie písomiek, veľa domácich úloh, španielska živelnosť, dlhé hodiny a krátke prestávky. To, na čo neboli pripravení ani Španieli, bol sneh. Po niekoľkých rokoch tu nasnežilo, a povráva sa, že sme si ho priniesli zo Slovenska. Ten už však pominul a my si užívame februárové jarné teploty, ktoré dosahujú až 20 stupňov Celzia. 

Okrem Zaragozy spoznávame aj prírody, či mestá v okolí. Sme vďačné za možnosť študovať v zahraničí a využívame ju naplno. Španieli sú voči nám veľmi otvorení a milí a preto sa tešíme na ďalšie týždne a to, čo nám prinesú. 

Angela Gordíková a Dominika Holešová, III.E