Spisovateľské úspechy po bilingválnovsky

Eva, Sára a Júlia. Všetky tri dievčatá niečo spája. Každej z nich sa totiž podarilo uspieť na celoslovenskej literárnej súťaži.  Ale poďme pekne poporiadku. Chronologicky.

Júlia Moresová zo IV.E má na svojom konte bronz a striebro. Eva Páleníková z II.G striebro a Sára Bullová z III.G sa prebojovala do finálovej päťky. Takže drevená medaila.

Júlia je poetka. Jej básne si všimli nielen vo Veľkom Krtíši na 30. ročníku súťaže Škultétyho rečňovanky, ale aj v 6. ročníku Literárnej ceny Janka Frátrika. Eva a Sára sa zasa venujú fantasy žánru. Každá inak, no obidve úspešne. Evu Páleníkovú si všimla vďaka jej poviedke pod názvom Puto porota novoobnovenej súťaže Cena Gustáva Reussa v Revúcej. Celé znenie poviedky si môžete prečítať v zborníku súťaže dostupnom na stránke: https://cenagustavareussa.sk/vysledky/ Začnite čítať od strany 21. Sára zasa upútala nielen bratislavských porotcov rozsiahlou poviedkou pod názvom Dvor Lady Života v rámci 19. ročníka prestížnej súťaže Martinus Cena Fantázie. V rámci kategórie Ceny Multiverza zaujala Sárina tvorba predovšetkým porotkyňu a prekladateľku Harryho Pottera do slovenčiny Oľgu Kralovičovú.

V troch zo štyroch menovaných súťaží sa našej škole zatiaľ ešte nepodarilo uspieť. V Literárnej cene Janka Frátrika už bodovala pred časom absolventka školy Petra Štefancová, ktorej sa už podarilo vydať debutovú básnickú zbierku dostupnú aj na: https://malesvety.logicstudio.sk/petrastefancova/

Dievčatám blahoželáme a držíme palce v ďalšej tvorbe. Na záver aspoň krátka ukážka jedného z ocenených textov.

Júlia Moresová – Godot (úryvok) 

Stopa, ktorú zanechám…

Poloprázdne plniace pero,
tuš vyliaty na stole.
Hlava leží vedľa škvrny,
rakva v kostole.

Akú stopu zanechám?
No predsa slová na papieri,
Slová, ktorým, človek verí.
Večný úsmev metafor.
Irónia, aj smutný fór.
Zanechám len anaforu.
Refrén, rýmy, rannú zoru.
Metonymiu, prirovnanie.
Nekonečné odhodlanie.

To je moja stopa,
ktorú darmo stopár zmotá.
Bez mapy aj bez kompasu,
moju stopu mnohí nájdu.
Stačia oči, pohľad, cit.
Len tak mojej stopy krásu,
môžu pochopiť.

 

Martin Benikovský, vyučujúci SJL

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: