Španielsko: krajina, ktorá nám ukradla srdcia

Cesta plná emócií, priateľstva a jamónu alebo ako sme spoznávali život v srdci Pyrenejského polostrova

Ani vo sne by mi nenapadlo, že čas ubehne tak rýchlo a my si už budeme baliť kufre (možno aj trochu stresovať) a psychicky sa pripravovať na dobrodružstvo menom Španielsko. Som si na 100% istá, že nikto z nás sa tak rýchlo nespamätá z nášho týždenného pobytu v tejto magickej krajine – je nemožné zabudnúť na energiou nabitú atmosféru, výbornú gastronómiu (ktorá mimochodom prekypuje morskými potvorami 😀 ), no predovšetkým na ľudí, ktorých sme mali možnosť spoznať. Či už naše hostiteľské rodiny, ich príbuzní, prívetivá Ana z albergue Cuéllar alebo španielski spolužiaci nám umožnili nakuknúť do ich každodenného života a tak sme sa zas o kúsok viac priblížili k ich kultúre, za čo im budeme nadosmrti vďační.

Všetko začalo na letisku v Madride – všade navôkol bolo počuť už len španielčinu a po zdanlivo nekonečnej ceste cez celé jeho priestory sme sa konečne dostali na autobusovú stanicu, kde sme na tabuli svietili ako „grupo intercambio de Cuéllar“. Práve v tomto momente sme si už naplno uvedomovali, čo sa bude diať s našimi životmi nasledujúcich pár dní :D. Avšak, celá nervozita z nás opadla, keď sme uvideli naše usmiate španielske rodiny a po výdatnom oddychu sme sa hneď pozerali krajšie na svet okolo nás.

Niektorí sa  začali začleňovať do rutiny v španielskych rodinách, iní spoznávali čaro, aké vie vytvoriť len komunita v jednoduchom ale štýlovom ubytovaní. Škola nás privítala príjemnými priestormi, zvedavými študentmi (občas sme sa tam cítili ako v zoo 😀 ) a bludiskom pre nás neznámych chodieb či učební. No bola tam obrovská zima! Teda, aby som to upresnila, triedy boli poriadne vyhriate, ale chodby akoby zamrzli :D. Mimochodom, cez veľkú prestávku všetci vytiahli ich typický „bocadillo/pan con jamón“! Myslím, že to je také normálne ako u nás rožok so šunkou až na to, že Španieli sú jamónom priam posadnutí! Minimálne v mojej španielskej rodine boli naň nesmierne hrdí a veľa, vážne VEĽA o ňom rozprávali 😊

Tiež sme mali možnosť zažiť niektoré hodiny, napríklad matematiku, chémiu, ekonómiu, biológiu atď., ale najzaujímavejší pre mňa bol istý predmet s názvom „valores“, no doteraz netuším, k čomu by sa dal prirovnať! Ďalšou prekvapujúcou vecou bolo ísť do miestneho hradu, ktorý sa využíva ako škola –  v živote by mi nenapadlo, že niečo podobné existuje! Dokonca nám jeden deň pripravili „tarde cultural“, kde sme ochutnali viacero typických jedál – tortilla de patatas, paella, tortitas… Neskôr aj spustili hudbu, všetci sa bavili a bola tam vážne nádherná atmosféra! No v srdiečkach nám navždy ostanú aj Segovia, Valladolid a Madrid, kde sme sa prechádzali spleťou úzkych uličiek a taktiež sme videli množstvo pamiatok, ktorých mená si už vážne nepamätám :D. Navyše, aktivity ako futbalový/volejbalový turnaj a „Acto de la Paz“, kde sme na dlhší papier mali po španielsky a po slovensky napísať hocijaký citát o mieri, nám spríjemnili deň. Dokonca naše výtvory potom vyvesili po celej škole! A visia tam dodnes! 😊

Počas týchto dní sme sa taktiež dozvedeli množstvo užitočných informácií o ich zvykoch. Napríklad, tradícia o vyhodení kozy z okna už dlho neexistuje (celý čas som si myslela, že v nejakom zákutí Španielska to ešte stále praktizujú, no vyviedli ma z omylu… škoda!) a v zóne, kde sme bývali nemávajú „tomatinu“, no na druhú stranu, býky sú pre nich ako „posvätné“, keďže tento, pre nás bizarný a nebezpečný, zvyk prežívajú úplne naplno! Stretla som množstvo ľudí (aj moja španielska rodina medzi ne patrila), ktorý boli naň neskutočne pyšní a pri každej príležitosti mi ukazovali videá a rozprávali príhody. Napríklad, môj „španielsky otec“ Raúl mi porozprával, ako ho raz naháňal býk a musel vyliezť na strom, kde strávil až 3 hodiny! No povedzte mi, ako je možné, že ich to tak fascinuje?! 😀

V skratke, je nemožné opísať Španielsko slovami – to, čo tomu chýba, je vidieť to na vlastné oči a zažiť to na vlastnej koži!

Timea Syčová, III.E