Španielske suveníry nielen v kufri, ale hlavne v srdciach

¿Qué tal, chicas? je otázka, ktorou sa začína každý školský deň na IES Antonio de Mendoza v Alcalá la Real. Táto otázka nie je len záležitosť zdvorilosti, ale aj odraz priateľskosti a pohostinnosti domácich ľudí. Vďaka projektu  Erasmus+ sme dostali šancu okúsiť štúdium v španielskom jazyku z inej perspektívy, študovať v ňom priamo s rodenými Španielmi. Keďže GBZA nás pripravila aj na praktické využitie jazyka, nemáme problém ani v tých najrôznorodejších situáciách. Často sa stretávame s prekvapenými pohľadmi pri vedení plynulej  konverzácie s domácimi. Čo sa týka zážitkov, škola IES Antonio de Mendoza nám ponúka širokú škálu možností na spoznanie španielskych miest a kultúry.

Okolie a kultúrne zážitky

Samozrejme sme naplno využili okolie mestečka Alcalá la Real, v ktorom sme strávili mesiac. Mali sme možnosť okúsiť slnečné lúče Málagy, prechádzali sme sa uličkami, cez lodný prístav až po múzeum Pabla Picassa. Na našom to-do liste nechýbalo ani historicky najvýznamnejšie  mesto Andalúzie – Granada. Aj keď sme nemali kúpené vstupenky s predstihom, mali sme možnosť vidieť ikonickú pevnosť a palác, klenot islamskej kultúry v Európe, La Alhambra. Úzkymi uličkami na nás trúbili autá, a ruch štvrte Albaicín nám ukázal rušný život tohto mesta. Nesmeli sme vynechať ani návštevu desiateho najväčšieho nákupného centra v Španielsku – Nevada Shopping, kde by sme sa nepochybne stratili, nebyť nášho skúseného sprievodcu, Juana Manuela, zástupcu školy IES Antonio de Mendoza, a našich hostiteľských rodín. Prednáška priamo na Fakulte prírodovedných vied na Univerzite v Granade nás prinútila premýšľať nad možnou budúcnosťou na tejto škole. Prechádzať sa historickými chodbami budov, ako na Rockforde, by nám učenie určite spríjemnilo. Rincón del Beso, Fuente del Rey a nečakane aj výborná gastronómia a milí obyvatelia mestečka Priego de Córdoba na nás urobili veľký dojem. Ak by sme mali spomenúť všetky zážitky, určite by sa vaše čítanie nekončilo tu, no keďže sme mali to šťastie vidieť množstvo úchvatných miest, spomenieme aj zvyšné, ako napríklad dedinku Noalejo, kde sa zjavila Panna Mária, turistickú trasu de los Zumaques, na ktorej chodníčkoch je možné vidieť ručne vytesané útvary do kameňov, La Fortaleza de la Mota, jedna z najimpozantnejších stredovekých pevností v Andalúzii, nám svojím starým duchom porozprávala jej príbehy a v neposlednom rade aj návštevu mesta Jaén a prehliadku Katedrály de la Asunción de la Virgen de Jaén.

Využívanie piateho zmyslu

Ani španielska gastronómia nesklamala. Či už na výletoch alebo v rodinách, mali sme možnosť okúsiť jej rôznorodosť. Od morských príšerok až po známu paellu, každá z nás si v nej našla svojich favoritov. Ceníme si aj pozvanie učiteľského zboru na slávnostný obed v škole, pripravovaný študentmi zaoberajúcimi sa gastronómiou a kuchárstvom. Aj v tomto prípade sme mohli s údivom sledovať a ochutnať nám neznáme jedlá, ako napríklad Rabas euskadi.

Školský systém a život v Španielsku

Ako to už býva, 100 ľudí, 100 chutí a teda ani náš prvý deň nebol rovnaký ako v Žiline. Prekvapili nás hodiny, ktoré trvajú 60 minút a len dve prestávky, ktoré dokopy trvajú 30 minút. Sile zvyku pozdraviť učiteľa zdvihnutím sa zo stoličky sme sa neubránili a neraz sme čakali v stoji na odzdravenie. Nenachodili sme tu toľko krokov denne ako na GBZA, pretože 99% hodín sme strávili v jednej triede. Na luxus školských autobusov, ktoré nás každý deň prevážajú zo zastávok až pred dvere školy, z bodu A do bodu B, budeme spomínať v preplnenej MHD alebo pri pohľade na ohlásené meškanie vlaku na žilinskej stanici. Chýbal nám tu však školský bufet, aj keď občas študenti gastronómie predávali desiate, teplým paninám pani bufetárky na GBZA sa to nevyrovná. Zákaz používania mobilných telefónov sme zvládli na jednotku, takýto detox od online sveta nám vyčistil hlavu. Ďalším kultúrnym prekvapením bola siesta, o ktorej sme samozrejme vedeli, no prekvapilo nás, ako ovplyvňuje chod celej spoločnosti. Po škole sme sa s úsmevom vybrali do miestnej knižnice, no museli sme pred ňou čakať ešte hodinku, keďže otvárala až o 16:30. Rovnaké zážitky máme aj s fitness centrom či reštauráciami. Síce sme si ráno dlhšie pospali a školský zvonček zazvonil až o 8:30, končiť každý deň o 15:00 nám chýbať nebude. Tu je to lepšie, pretože slnko je ešte vysoko na oblohe, no na Slovensku sa už zmráka k noci.

Čo medzi koncom školy a siestou?

Našou najobľúbenejšou časťou dňa boli voľnočasové aktivity, ktorými sme sa zabávali po škole. Alcalá la Real ponúka svojim občanom dostatočne veľa športovísk, kde môžu prísť na iné myšlienky po náročnom dni v škole alebo v práci. My sme to vnímali rovnako. Po dlhom dni v škole sme sa vždy tešili na tento náš rituál well-beingu – ako sa dáme konečne do pohybu. Zdvíhali sme činky vo fitness centre, ktoré bolo hoci malé a častokrát sme sa v ňom tlačili ako sardinky, no poskytovalo všetko potrebné na poriadny tréning, po ktorom sme neraz mali svalovicu. Avšak, naším najobľúbenejším športoviskom sa stala plaváreň. Vždy keď sme mali pocit, že potrebujeme viac dynamického pohybu, bola našou prvou voľbou. Milo nás prekvapil neobmedzený vstup na bazén a možnosť požičať si plavecké pomôcky. Takže sme mohli vyzerať aspoň chvíľu ako profesionálky.

Dva dni „oddychu“

Po pracovnom týždni prišiel víkend, ktorý nám taktiež nedal vydýchnuť. S našimi hosťovskými rodinami sme stihli zažiť krst na pravú španielsku nôtu. Bola to fascinujúca skúsenosť, ktorá nám ukázala energickosť Španielov. Po slávnostnom obede sa rodiny pustili do tanca, niekedy až divokejšieho, no vždy s chuťou zabávať sa. Okrem krstu sme sa zúčastnili aj firemnej oslavy hosťovskej rodiny, ktorá sa niesla v duchu: ¡Fiesta, manos arriba! Nechýbala ani tradičná opekačka na rodinnej barbecue párty, pri ktorej sme mohli spoznať ďalšie typické španielske chute a zvyky.

Viac než len mesiac v roli španielskych študentiek

Pobyt v Španielsku nám ukázal, že učenie sa jazyka nekončí v lavici, ale pokračuje v každodennom živote, medzi ľuďmi, kultúrou a zážitkami. Každý deň nám prináša niečo nové od typicky španielskej spontánnosti až po malé kultúrne šoky, ktoré sa nakoniec menia na úsmevné spomienky. Program Erasmus+ rozširuje obzory a dokazuje, že odvaha vyjsť zo svojej komfortnej zóny prináša tie najkrajšie výsledky. Nielen my, ale aj naše slovenské rodiny sa už nesmierne tešíme na príchod výmenných študentov na Slovensko. Plánujú sa výlety za kultúrou, tradičnými jedlami našich babičiek a zážitkami. Ešte pred dvomi rokmi sme ohromene  počúvali prezentáciu starších žiakov našej školy o ich študijných skúsenostiach v zahraničí a teraz my posúvame naše poznanie ďalšej generácii. Nejde nám len o spoznanie kultúr a krajín, či o nové zážitky, ale aj o zabezpečenie budúcej spolupráce škôl, aby sme nielen my, ale aj naši mladší kamaráti mohli rozširovať svoje obzory. Ďakujeme za možnosť prezentovať GBZA s hrdosťou aj v zahraničí.

Karolína Kuznicka a Nina Jašová, III.G