Pamätáte si na sľub nebyť svojej povesti nič dlžný?

Dňa 17.6.2022 šesť študentiek a desať študentov nášho gymnázia v sebe premenilo vnútorný adrenalín na príjemnú spomienku. Pod vedením pána profesora Benikovského a pani psychologičky Pavlicovej sme dostali možnosť navštíviť Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch.

Okrem vlakového dobrodružstva a rúk zaneprázdnených pizzovými koláčmi ako sľúbený obed od pána Benikovského sme sa aj napriek obavám nevedeli dočkať momentu, keď prvýkrát prekročíme brány väznice.

Olejová maľba ako jedna z prinesených činností ten deň rozdelila na dva svety. Nie mrežami či pravítkom. Štetcami a odtieňmi. Pozorovali sme, ako ženy na dve plátna maľujú abstraktné diela. Prvé, tvorené sýtymi a tmavšími farbami, akoby predstavovalo prirodzený ľudský strach z tohto prostredia. Druhé plátno, to jemnejšie, by som opísala ako radosť. Okrem toho, že sme sa zabavili, sme sa aj my inšpirovali krásnymi prácami z tvorivých dielní žien. Času síce nebolo veľa, no i tak sme si stihli uvedomiť, že sa naozaj tešíme na ďalšiu návštevu.

A nielen dievčatá, ale aj chlapci strávili piatkový čas podľa svojich predstáv. Neskutočná synergia medzi Jakubom Knapcom, Tobiasom Gaňom a Gregorom Jakušom viedla k dominantnej obhajobe víťazného titulu študentov GBZA proti tímu zloženého z mladých väzňov v našom veku. Dopredu našich hnalo najmä vtipné komentovanie pána profesora Benikovského. Zaiste by sa uživil aj ako komentátor. Netreba však zabudnúť ani na veľmi originálne názvy tímov, ako napríklad: ,,Čo ja viem“, alebo ,,Možno dám gól.“ Svedčia o tom, že patríme medzi elitu národa. No nie?

Juliana Dírerová, Romana Kostúriková – II.G