Naša cesta ústila do pracovného tábora

Vo štvrtok 23.2. mali študenti tretieho a štvrtého ročníka možnosť zúčastniť sa exkurzie v Seredi nadväzujúcu na workshop Iba sme sa narodili v spolupráci s organizáciou Postbellum SK .
Naša výprava sa po pár hodinách vo vlaku začala poznávacou cestou ulicami malebného mestečka Sereď, kde nevedno, či centrum netvorí celkovú rozlohu obce.
Naša cesta ústila do pracovného tábora, k našej prvej zastávke.

Mali sme možnosť obzrieť si rôzne výstavné predmety či plagáty z predvojnovej antisemitskej propagandy. Okrem samotných domov, kde boli väzni ubytovaní, sme mohli vidieť vilu veliteľa tábora, jedáleň, fabriky či vozeň, v ktorom boli väzni prevezení. Zaujímavosťou je, že vozeň mal rozlohu 20m2 a podľa zákonov sa v ňom mohlo prevážať maximálne 40 ľudí. Tieto predpisy bývali často porušované a boli aj prípady, keď sa v takom vagóne previezlo až 100 ľudí.
Exkurziu tábora sme zakončili prednáškou, kde sme si priblížili aj ostatné koncentračné tábory ako Osvienčim-Birkenau či Sobibor v Poľsku.

Keďže bol náš predmet výletu smutný, no predsa, bohužiaľ z reálneho života, rozhodli sme sa ho zakončiť zastávkou v slovenskej firme Sedita, na ktorú je nie jeden milovník horaliek hrdý. V úvode sme sa dozvedeli niekoľko tajomstiev priebehu procesu výroby maškŕt, neskôr sme si dopriali aj Milu od pána profesora Mila. Boli sme svedkami zrodu aj unikátnych kúskov dobošiek, ktoré len tak v obchode človek nevidí! Na záver, na vyplnenie času do odchodu vlaku, nesmel chýbať ani obed v pizzerii. Za možnosť zúčastniť sa exkurzie sme vďační profesorke Markušovej a profesorovi Milovi. 

Juliana Dírerová a Jakub Černiansky III. G