Milan Urbaník (University College London)

Bilingválne je škola, na ktorú spomínam aj pár rokov po absolvovaní a veľmi rád sa tam vraciam. V mnohých rovinách bola veľmi prínosná pre moje formovanie. Spoznal som skvelých priateľov, s ktorými som dodnes, aj keď nás cesty po strednej viedli na iné miesta, niektorých do Prahy či Brna, iných do Ivanky pri Dunaji, alebo inam. Medzi priateľov z Bilingválneho rátam aj mnohých učiteľov, s ktorými sa občas vidíme na Vianočných trhoch. Druhá rovina, tá, ktorú od školy bude študent očakávať, je rovina poznania. Tu by sme sa mohli pýtať, či škola učí dobré veci a či ich učí dobre. Veru, na Bilingválnom vo mne začala rásť bázeň a láska pre filozofiu, vytvorila sa špeciálna náklonnosť pre jazyky – Slovenčinu aj Španielčinu a prehĺbil sa môj rešpekt pre históriu a matematiku. Za to všetko vďačím učiteľom, ktorí svoje povolanie berú zodpovedne a vykonávajú ho s láskou a nadšením. Vplyv to má jednoduchý, človek sa ráno teší, keď ide do školy. Nuž a čo je veľmi výnimočné v momentálnom slovenskom školstve je, že k poznaniu sa na bilingválnom nepristupuje len teoreticky, ale aj prakticky – cez príležitosti na zmysluplné trávenie času. Výmenné pobyty, reprezentácie školy, debatná liga či Modelové zasadnutia OSN, všetko sú to dobrodružstvá, ktoré teraz tvoria milé spomienky, zároveň ma učili pripraviť si podklady, analyzovať, prednášať pred ľuďmi, argumentovať… Štúdium by malo robiť zo študenta lepšieho človeka, dalo by sa povedať že nevyhnutne. Bilingválne gymnázium v Žiline presne takto k svojej úlohe v spoločnosti pristupuje. Som veľmi vďačný, že som mohol byť 5 rokov súčasťou tej budovy, toho vyučovania, toho kolektívu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

%d blogerom sa páči toto: