Genius loci Žilina – Blanes 2022

To, na čo sme čakali už niekoľko mesiacov, v ten večer bolo konečne tu. Uzimení, stojac pred školou, cítili sme rastúce napätie, ktoré sa vystupňovalo príchodom autobusu. S vlnou svetielok sme im dali možnosť zažiť pocit celebrít. Napätie vystriedala radosť. Konečne sú tu!

V priebehu nasledujúcich dní sa k radosti priplietla aj únava, ktorú sme úspešne potláčali.

Napriek studenému októbrovému počasiu sme neostali chladnými a hneď v prvý deň počas taichi v Budatínskom parku sa nám podarilo zblížiť s „našimi“ Španielmi, takto sme si vytvorili výborný predpoklad na príjemný priebeh výmenného pobytu.

Nasledujúca prechádzka Žilinou každému prospela a na chvíľu sme mali možnosť ju vidieť aj z vtáčej perspektívy. Naše kroky smerovali po stopách Vrbu a Wetzlera, ktoré na druhý deň viedli do Poľska, kde sa ich príbeh začal. Precítili sme ťaživú atmosféru koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau. S plnými hlavami informácii a prázdnymi žalúdkami sme sa vybrali na pátraciu akciu po Krakove, spoznávajúc pamiatky a vychýrené reštaurácie.

Nič nie je nad sobotňajšiu turistiku, a tak sme sa hneď ráno vybrali na Oravský hrad. Aj keď sme ťažko zdolávali veľké množstvo schodov, vyplatilo sa to. Dozvedeli sme sa, okrem iného, že dievčatá v minulosti namiesto svadobných prsteňov dostávali od ženícha hrable. Počas týždňa sa nám nazbierali oslávenci, a tak sme im hromadne zagratulovali a zaspievali na nádvorí.

Nedeľa sa niesla v duchu rodiny. Španieli spoznali  slovenské zvyky a tradície v kruhu našich najbližších. Na programe bola turistika, návštevy múzeí, slávnostné obedy či neobyčajný bowling.

Keďže turistiky nie je nikdy dosť, aj v krásne pondelkové ráno naše kroky smerovali do Jánošíkových dier. Naši španielski súrodenci mali príležitosť pokochať sa krásami slovenskej prírody a mohli sa len čudovať špinavosti svojich, väčšinou predtým bielych, tenisiek. Najväčšou atrakciou Malej Fatry pre nich aj tak boli naše ovečky.

Tá druhá, menej zablatená časť našim výletníkom zatiaľ pripravila občerstvenie v Slniečku. Tam sme si vypočuli príhovor učiteľov a organizátorov spomedzi žiakov, zhodnotili si celý týždeň. Čo pre nás znamená genius loci? Otázka, na ktorú sme každý odpovedali. Rozdali sme si vlastnoručne vyrobené náramky, ktoré nám budú pripomínať spoločné chvíle.

Ďalší deň nadišla chvíľa lúčenia. Pre mnohých to bolo veľmi ťažké, a aj tí najsilnejší vyronili aspoň jednu slzu. Už sa nevieme dočkať, kedy smútok z odchodu našich španielskych parťákov vystrieda opäť radosť zo stretnutia, tentokrát v Španielsku.

Erika Vráblová, Janka Janošcová, Peter Kalmár a Samuel Klocháň, 3.E