Barbora Rybárová (Universidad de Granada)

Nalejme si čistého vína (ale iba po osemnástke), človek je tvor večne nespokojný a aj napriek tomu, že
má v podstate to, po čom jeho srdce piští, občas si jednoducho musí tak schuti ponadávať. Inak tomu
nebolo ani v prípade gbzáckych študentov, a teda aj mňa. Počas štúdia vaše okolie nebude počuť nič iné,
ako mám toho veľa, spánok je zbytočná rozkoš, nemám čas, lebo musím sa do zajtra naučiť Bibliu
naspamäť. Keď za vami prídu bývalí spolužiaci zo základnej školy, aktuálne navštevujúci bežné gymnáziu,
depresívne zvestujúc vám, že chcú skočiť pod vlak, lebo sa musia naučiť desať a-štvoriek na písomku a
ich život nemá zmysel, vám sa jednak začne vo vrecku otvárať nôž, možno si dáte pomyselný, no možno
aj skutočný face-palm alebo aj rýdzo slovensky tvár-dlaň a zmôžete sa nakoniec na: "LEN?" A príde ten
moment, keď si na to všetko zvyknete a vtedy pochopíte, že sa vám v živote nemohlo stať nič lepšie, ako
ísť na bilingválne. (Nie, nikto mi neplatí za robenie reklamy.)

Nech to znie akokoľvek pätolízačsky, na Slovensku neexistuje lepšia príprava na život a žiadna iná škola
vám ani z lietadla nedá toľko možností vyvíjať sa a preraziť vo svete. Ja osobne som sa vďaka GBZA
zúčastnila na európskej konferencii v Zaragoze alebo taktiež som organizovala a rovnako som sa zahrala
aj na delegátku na modelovom zasadnutí OSN. Nielenže sa človek vďaka tomu naučí čo-to o svetovom
diani, no donúti vás to kriticky rozmýšlať, taktiež občas zapájať aj logiku, občas len začať používať
sediacky rozum a hlavne, naučíte sa robiť kompromisy a k tomu ako bonus zdarma získate dávku božskej
trpezlivosti. Navyše, vycibria sa perfektne vaše komunikačné schopnosti, na jednej strane sa stanete
ďalším človekom (veď predsa koľko rečí vieš, toľko ráz si človekom) a na druhej strane v dnešnej dobe
vedieť komunikovať s ľudmi je dar, ba priam až božská výsada, nakoľko sme sa stali otrokmi sociálnych
sietí a už sa nič nevie vydiskutovať priamo a hlavne asertívne. Ďalej už o kvalite školy svedčí aj fakt, že
vypestovali niekoľko víťaziek celoslovenskej olympiády v jazykoch, skromne sa chválim, že som jednou z
nich. Nejde mi nespomenúť debaty v španielskom jazyku, ktoré mňa donútili eliminovať prehnanú
gestikuláciu, aby som náhodou nevzlietla, navyše vyjadrovať sa k veci bez štyridsiatich odbočiek o počasí
a včerajšom obede, čo normálne v živote je neoddeliteľnou súčasťou mojej stand-up comedy. Okrem
toho, škola je natoľko pyšná na svojich kvalitných študentov, že sa nehanbí vyslať ich na výmenné
pobyty, či už na týžden, mesiac, dva, ba dokonca rok. Mňa tiež poslali na skúsy do sveta medzi
milovníkov šunky serrano a veru, bola to výdatná skúsenosť do života.

Je toho omnoho viac, čo ponùka GBZA, od skvelých skúseností, zážitkov až po úžasných ľudí, čo
neskutočne ovplyvnia váš život a rozmýšlanie a teraz nezáleží na tom, či to budú spolužiaci alebo učitelia.
Nikde inde nedostanete toľko priestoru na sebarealizáciu, sebapoznanie a vývoj. Je to škola, čo sa s vami
nemazná v rukavičkách, no poviem vám, je to neopísateľný pocit ísť do zahraničia v dvadsiatke s
curriculom dlhším ako polka už pracujúcej triedy, navyše keď vidíte ich obdivný pohľad pri vašej
španielčine, respektíve francúzštine. A keď sa viete o seba postarať sami, zatiaľ čo za vašich rovesníkov v
Európe to stále rieši mama, cítite sa totálne ako boh.

Áno, za toto všetko vďačim bilingvánemu a určite odporúčam. Choďte do toho. Bude to ťažké, ale bude
to jízda! Pretože len táto škola otvorí strašne veľa dverí vo vašom živote.