Values – Identity – Culture : All connected v Strabrecht College v Geldrope

V druhej polovici marca sme zavítali do Holandského Geldropu. Po prílete do Eindhovenu na juhu Holandska nás doslova oslnilo. Krásna slnečná obloha v Holandsku nie je samozrejmosťou. Miestni sú zvyknutí na pomerme búrlivé počasie. Vyzdvihli si nás hostiteľské rodiny a hneď krátko po príchode sme zažili prvý kultúrny šok. V holandských domácnostiach sa zvyčajne nevyzúvajú, čo nás vzhľadom na časté dažde celkom prekvapilo. Spolu s mojím kamarátom Ondrejom sme bývali asi štyri kilometre od školy a každé ráno sme dochádzali na bicykloch. Tieto ranné cesty sme si veľmi užili. Najmä kvôli tomu, že tak kvalitne vybudovanej cyklistickej infraštruktúre sa na Slovensku naozaj tešiť nemôžme. Ako povedali naši hosťovskí rodičia: „V Holandsku je pánom cyklista.“ A tak sa začal náš VIC projektový týždeň a Eurokonferencia.

Prvé dva dni mali najmä umelecko-kultúrny aspekt, keďže prvá časť pobytu bola VIC konferencia, ktorá sa zaoberá práve kultúrou a európskymi hodnotami. Začali sme zoznamovacími hrami, nasledovala hodina holandčiny, z ktorej si však pamätám už len pozdrav „Hoi“. Tento západo-germánsky jazyk bol pre nás naozaj náročný, ale aspoň sme sa pri snažení predstaviť sa zabavili. Poobede nás už v triede čakala escape room, ktorú si pre nás pripravili učitelia v spolupráci s bývalými študentmi. Vrátili sme sa v čase do Európy v osemdesiatych rokoch. V medzinárodných tímoch sme si vyskúšali, aké to bolo plánovať cestu len s pomocou mapy, lúštili sme tajné kódy pomocou kníh, no najviac sme sa zapotili pri prehrávaní hudby z kaziet, keďže sme to nikdy predtým nerobili. Po tejto hre, ktorú vyhrala Sabina so svojím tímom, nasledovala debata o výhodách a benefitoch cestovania v dnešnej Európe. Druhý deň sme mali možnosť „umelecky sa vyšantiť“. Pracovali sme na pomyselných mapách ostrova, kde každé mesto, záliv alebo pohorie reprezentovalo naše emócie, strachy a radosti. Tieto mapy sme po dokončení prezentovali našim zahraničným kamarátom. V tejto aktivite sme mali za úlohu vybrať si jednu časť ostrova, ktorú sme obohatili kolážou obrázkov z časopisu.

V stredu sa otvorila druhá časť EuroProjectu: Konferencia All Connected, ktorej sa zúčastnilo 18 európskych krajín. Prvá aktivita programu bola „speed dating“, počas ktorej sme mali možnosť bližšie sa skamošiť. Nasledovala prvá working session. V skupinách sme  diskutovali o vzťahoch medzi študentmi, učiteľmi a komunitou. Vo štvrtok ráno nás príjemne prekvapil hudobný workshop. Každý z nás dostal africký bubon a spolu s lektormi sme vytvárali rytmy, ktoré nám rozprúdili krv v žilách. Ďalší štvrtkový workshop sa niesol v znamení dopamínu. Dozvedeli sme sa naozaj veľa zaujímavých faktov o fungovaní odmeňovacieho systému v ľudskom mozgu a taktiež sme viedli rozpravu o dopadoch scrollovania na sociálnych sieťach a metódach pre dosiahnutie väčšej produktivity a spokojnosti v živote. Poobede už tradične nasledovala práca. Tentoraz sme pracovali na prezentáciách. Okrem práce v skupine a komunikačných zručností sme posilnili aj naše vzťahy s ostatnými delegátmi. Večer naša slovenská delegácia spolu s ďalšími kamarátmi zahviezdila. V hudobnom kvíze sme si totiž krvopotne vybojovali víťazstvo, a hlavne sme sa naozaj úprimne zabavili a vytancovali. Posledný deň konferencie sme začali zaujímavými workshopmi v centre Eindhovenu. Vyskúšali sme freerun, box, tancovanie a písanie básničiek. Počas celej konferencie sme súťažili v kreatívnej hre s názvom Gotcha. Išlo o hru s cieľom eliminovať delegáta, ktorého meno sme v stredu ráno dostali v obálke. Občas to bolo naozaj náročné, keďže delegáti sa zvyčajne pohybovali v skupinkách, čiže nepozorovane priložiť ceruzku (eliminácia) na rameno protivníka a povedať heslo „gotcha“ bolo niekedy naozaj nemožné. Počas hry sme vytvorili alianciu s Francúzmi a Rakúšanmi a navzájom si pomáhali. Celá konferencia vyvrcholila večer. V skupinkách sme prezentovali prezentácie, po ktorých nasledovala slávnostná večera a párty, na ktorej sme vypustili dušu. Naša slovanská krv sa naozaj nezaprie, a tak nechýbal ani tradičný kazačok na Rasputina. Na záver sme sa nevyhli emotívnemu lúčeniu s našou európskou rodinou.

Za celú našu delegáciu môžem povedať, že tento týždeň bol naozaj nezabudnuteľný. Prežili sme krásne, zábavné momenty, naučili sa veľa nového, posilnili vzťahy medzi európskymi strednými školami, a hlavne, spoznali skvelých mladých ľudí z celej Európy. Sme za to neskutočne vďační a dúfam, že naše kamarátstva budú aj po skončení konferencie pokračovať. Na záver by som rád pridal citát Joosta Kleina z jeho skladby Europapa, ktorá sa stala akousi pomyselnou hymnou celej konferencie: „Welkom in Europa, blijf hier tot ik doodga. (Vitajte v Európe, chcem tu zostať až do smrti).“

VIC tím (Nela Pončáková, Sabina Papšová, Jakub Mazúr, Ondrej Senko)