Dobre navoňaní a oblečení ľudia, medzi nimi aj my

Aj keď pri pohľade na autobus plný neznámych dospelákov sme mali myšlienku odrazu vystúpiť a radšej sa učiť na test z biológie, ostali sme a neoľutovali sme.

V utorok 23.4. som ja spolu so štyrmi ďalšími žiakmi z našej školy okúsil po prvýkrát čaro opery. Konkrétne sme išli na dnes už klasiku, ktorú zložil sám Antonín Dvořák a libreto napísal Jaroslav Kvapila: opera Rusalka. Exkurzia bola pôvodne organizovaná Základnou školou R. Zaymusa, a preto sme sa pridali k autobusu plného neznámych ľudí, ktorí nás však úspešne odviezol cez krkolomné zákruty až do Banskej Bystrice.

Do Banskej sme prišli v ľahkom predstihu – dve hodiny pred predstavením – a tak sme sa stihli osviežiť v príjemnej kaviarničke a potom hor sa priamo do budovy Štátnej opery. Najprv atmosféra plná očakávania. Dobre navoňaní a oblečení ľudia, medzi nimi aj my, spotení a dokrčení z dlhej cesty. A potom už svetlá stmavli, spod javiska zazneli prvé tóny orchestra a neskôr sa na javisku objavila hlavná protagonistka, Rusalka, v podaní Michaely Kuštekovej.

S rozdielnymi dejstvami sa striedala aj scéna, a tak sme sa raz ocitli pri močiari a raz v zámockej sieni. Celou operou sa vábivý ženský soprán a alt striedal s dunivým mužským tenorom a basom. Všetko v úžasnej symbióze s vášnivou hudbou a ladným tancom tvorilo príbeh o láske a zrade o treste a odpustení a o tragických následkoch stretnutia rozprávkového sveta rusaliek a sveta ľudí.

Po troch hodinách pozorného počúvania, sledovania príbehu a čítania tituliek sme, pravdupovediac, mleli z posledného. No za nakláňania autobusu v ostrých zákrutách sme zaspávali s príjemnou katarziou na duši a s myšlienkou, že odteraz môžeme povedať: „Boli sme na opere.“

Maxim I. Baranec, IV.F