Zdolali sme sami seba

Každý z nás pozná ten pocit, keď máme kopec povinností, ale sme príliš vyšťavení na to, aby sme spravili aspoň niečo z toho. Vo vysokých štádiách sa tomu hovorí lenivosť. My sme sa však rozhodli premôcť našu nechuť a pracovať na sebe.
Ako? Zostavili sme si ciele. Obrnili sme sa cieľavedomosťou a odhodlaním a vrhli sme sa do dobrodružstva. Ani sme sa nenazdali a náš boj sa priblížil ku koncu.
Expedícia. Asi najťažšia časť našej snahy. Horko-ťažko sme sa dohodli a naplánovali sme si trasy. Pripravili sme si zoznam nutností a rozdelili sme si svoje úlohy. Naše expedície sa mohli začať.
Svederník nás prekvapil svojou rozmanitosťou. Spoznali sme flóru okolitého lesa a dokonca sme vytvorili náš vlastný atlas húb. Naučili sme sa správne postaviť stan, museli sme si variť ,,v divočine“ a prežiť jednu noc bez spojenia s okolitým svetom. Bez výdobytkov modernej techniky.
Boli sme len my. Skupinka šiestich dobrodruhov, ktorých neprekvapila žiadna komplikácia. Odhodlanosť nás neopustila a nič nás nemohlo zastaviť.
A tak sme sa v rovnakom zložení a v podobných podmienkach vydali aj na našu kvalifikačnú expedíciu. Priložili sme ruku k dielu. Tým myslím, že sme pomohli opraviť pár podláh na Lietavskom hrade. Na jednu noc sme sa stali hradnými pánmi a spali sme v hradnej veži. Na ďalšiu noc sme vymenili naše telefóny a sociálne siete za mini opekačku s krásnym výhľadom na Žilinu. Videli sme svetlá veľkého mesta a uvedomovali sme si, že je nám v takom pokoji oveľa lepšie ako v tom zhone pred nami.
Za ten čas, ktorý sme obetovali našim cieľom, sme mali možnosť spoznať ľudí, s ktorými by sme sa za normálnych okolností nepoznali.
Naučili sme sa mnoho. Videli sme ešte viac. A určite sme v spoznávaní sveta ešte neskončili.
Veronika Sokolovská, V.F (bronzová úroveň DofE)

Pridaj komentár